Veselé Vianoce s knihami

 Milí priatelia, 

     blížia sa Vianoce, kníhkupectvo máme oddnes zatvorené a dúfame, že tento zvláštny rok aspoň v zdraví "doklepeme".

     Počas jesene som prečítal niekoľko výborných kníh, ktoré som ešte nestihol zrecenzovať (asi silné slovo,  radšej napíšem "zhodnotiť z môjho laického pohľadu".)

    Najprv román Jakuby Katalpy Němci o živote bežnej nemeckej učiteľky, ktorá odišla učiť z Ríše do protektorátu do nemeckej dediny neďaleko Opavy. Osud sa s ňou zahrá až neuveriteľne...

    Dobová reportáž Nemecká jeseň švédskeho novinára z Nemecka 1946 bola pre mňa akoby pokračovaním predchádzajúceho príbehu. Zlé časy pokračujú. (A momentálne čítam román Aleny Mornštajnovej Hana, ktorý začína v 50tych rokoch. Hlavnými hrdinami sú židovská žena a jej malá neter, ktorá sa postupne dozvedá o príčinách duševného zrútenia tety Hany. Zlé časy pokračujú.)    

    Pred Vianocami vyšiel ďalší detektívny román Arpáda Soltésza Hnev-vtedy na Východe. Prečítate jedným dychom a možno si na niektorých hrdinov s pozmenenými menami spomeniete.

Najveselšie čítanie (ak vynechám 2. diel Juraja Jánošíka) bolo Putovanie dejinami Spiša. Krátke články z rôznych historických období rozširujú naše chabé znalosti o histórii zaujímavého regiónu. Čítanie určite stojí za to.

 Nestíham...

Milí priatelia, 

     nejak nás pracovné povinnosti zavalili a momentálne nestíhame plniť obsahom 2 blogy naraz. Pokusy o recenzie pravidelne naďalej uverejňujeme na našej obchodnej stránke alterego.sk, neradi by sme zanedbali túto stránku U kníhkupcov a budeme sa na nej pokračovať.

    Už teraz (v októbri pred Vianocami) vychádza veľa zaujímavých a kvalitných kníh, ktoré máme v pláne prečítať, tých 24 hodín denne sa každý deň nejak vytratí a... Neviem, ako stíhate vy.

     Aspoň kratučko spomeniem momentálne poslednú prečítanú knihu poviedok Igora Adamca Keď vonku prší, ktorá vyšla vo vydavateľstve Artis Omnis. Autor je známy herec, ktorý si úspešne vyskúšal aj manažérske funkcie. Spomienky na detstvo na bratislavskom sídlisku, študentské časy a príbehy z jeho rodinného života spísal do 50tich krátkych poviedok, ktoré pohladia a zohrejú (ako on spomína) pri rannej káve. Ak potrebujete na čítanie niečo milé a nevtieravé, texty od "kakaovníka" sú dobrým tipom.  

    

Miškin posledný cieľ

Slová vďaky (Delphine de Vigan, Odeon, 2020)

     Delphine de Vigan je známa a oceňovaná francúzska spisovateľka a scenáristka. V Odeone vyšla pred 2 rokmi kniha Spojenia o mladistvých alkoholikoch. Po príčinách ich pitia sa rozhodla pátrať ich učiteľka, napriek problémom zo strany vedenia školy i rodičov. Veľmi príjemné a smutné čítanie ma zaujalo natoľko, že keď sa objavila jej ďalšia kniha Slová vďaky, na dve nadýchnutia som ju prečítal.

     Na dve nadýchnutia? Knižka je útla, napriek rozsahu 250+ strán číta sa ľahko a zvládol som ju zo soboty na nedeľu. Tentoraz  autorka píše o samote starého a chorého človeka, v čase šírenia koronavírusu ma tento príbeh o to viac zaujal.

     Starenka Miška postupne stráca reč a schopnosť sa o seba postarať. Jediné puto so svetom udržuje prostredníctvom mladej ženy Marie, ktorá ju spoznala už vo svojom detstve a prostredníctvom logopéda Jeroma. Jej poruchu čitateľ postrehne v mnohých rečových zámenách i skomoleninách slov. Prekladateľ s naozaj s jazykom pohral, v slovenčine to pôsobí výborne, niektoré slovné skomoleniny som pochopil až po druhom pozornom čítaní. Miška nestráca reč a nepletie si slová len v rozhovoroch s nepríjemným protivníkom, riaditeľkou domova dôchodcov, tu bojuje o svoju existenciu i dôstojnosť.

     Chradnúca hrdinka príbehu nezabúda na svoj posledný cieľ – hľadá ľudí, ktorí ju počas 2. svetovej vojny ako dieť schovávali. Nepamätá si presné miesto ani celé mená svojich záchrancov, no napriek tomu jej posledných priateľov Jerôma a Marie (ktorí sa však takmer do konca príbehu ani nepoznajú) jej túžba tak zaujme, že sa jej pokúsia v hľadaní pomôcť.

     Ako dopadne príbeh o samote a hľadaní?  Delphine de Vigan to prezradí samozrejme až na konci, kde naznačí aj možno iný nový príbeh.

malá knižná bonboniérka na predĺžený víkend

Úspešníci (Katarína Fedorová, Slovart 2020)

     Knižka je rozsahom tak malá, že som nestihol ju zaradiť medzi „práve čítam“ a už som ju mal prečítanú. Okrem toho, že je krátka rozsahom, veľmi ľahko sa číta a raz-dva je príbeh za vami. Ľahký text však nemusí byť pre každé oko a ucho, keďže Katarína Fedorová bez rozpakov ironicky zhrnie sebectvo, kariérizmus, povýšenosť, vypočítavosť hlavnej hrdinky, inak šikovnej lekárky, ktorá na druhej strane bojuje so závisťou, zlomyseľnosťou, osobnou pomstou a vlastným strachom z neúspechu.

     Detstvo, stredná, lekárska fakulta, známosti, prvý muž, dieťa, milenci, práca, druhý muž, matka, menej úspešná sestra, pochybenie, pád,opäť pomaly hore. Choroba Úspešnosť. Divoká jazda životom, ktorej sa dosť ľudí nevyhne a časť zážitkov hlavnej hrdinky osobne prežijú. Je to však len román, fikcia a postava lekárky je autorkin kompilát vlastností a udalostí, ktoré prežije a chce vás tým pobaviť.

     Katarína Fedorová je právnička, zaoberajúca sa zdravotníckym právom, ochranou pacienta a autorkou odborných publikácií. Svoje skúsenosti a napočúvané príbehy využila aj vo svojom románe. Tak, ako zábavne, dynamicky píše (krátke vety, rýchly dej so zvratmi, bez priamej reči), aj vtipne hovorí.  Presvedčiť sa môžete v júnovom podcaste RTVS Pena dní, ktorý je na knihu najlepšou reklamou.

     Ak máte náladu na takýto žáner a dva dni pasívneho (aj aktívneho) odpočinku pred sebou, knižka vo formáte bonboniérky s príťažlivým obalom môže byť vítaným spestrením tohto leta pre vás.       

úspešníci

Čo ma vyrušilo

Múdri muži neskáču z mrakodrapu (Ján Drgonec, Perfekt 2020)

     Čochvíľa uplynie rok od chvíle, keď som uverejnil prvé poznámky ku knihe, ktorú som prečítal. Ako kníhkupcovi mi záleží na tom, čo predávame a dobré knihy sa snažím aj touto formou dostať do povedomia. Je to však môj osobný názor, vám sa kniha nemusí vôbec páčiť, alebo naopak knihe, ktorú ste "zhltli" na jedno posedenie a zmenila vám pohľad na svet, som vôbec neporozumel. Tak bude z mojej strany fér, ak budem písať aj o knihách, ktoré ma neoslovili a budem sa to snažiť zdôvodniť.    

     Zo zvedavosti som si prečítal humoristický román popredného právnika, odborného publicistu a beletristu JUDr. Jána Drgonca. Pokúsim sa  vyjadriť k obsahu i forme.

 

   Autor sa pohyboval dlhé roky vo vysokých poschodiach súdnictva i politiky, do procesov v oboch oblastiach vidí a určite sa mu písal príbeh, ktorý v rôznych obdobách máme pred očami dlhé roky, celkom ľahko. Prepletá fiktívne vymyslené postavy s literárnymi (inšpektor Clouseau ako vyšetrovateľ z EÚ a Perry Mason ako top advokát, ktorý na Slovensku utrpí zo súdnych procesov šok), v prirovnaniach použije aj slovenských a európskych aktívnych politikov. Vidieť, že v práve je naozaj doma, kapitolky zo súdnych konaní sú písané s pre mňa neodhaliteľným humorom právnikov – vtipný text má určite (skrytú) pridanú rovinu právnej absurdity, na ktorej sa na prvý pohľad zasmejú advokáti, prokurátori a sudcovia, ale čo s nami, obyčajnými smrteľníkmi, ktorí „logický protimluv“ neodhalíme?

     V dialógoch by som mu vytkol často pridlhé vety a možno ťažký slovník. Keďže žijem na Slovensku, explicitne očakávaný koniec ma neprekvapil, ani nesklamal, vieme, čo žijeme. Za zodpovedá autor a editor, ešte by som sa rád dostal k formálnemu vyhotoveniu dielka.

     Čo ma pri čítaní vyrušilo? Vydavateľstvo Perfekt je významný a dá sa povedať starý vydavateľ s prevažne populárne – odbornou a osvetovou literatúrou. Vydáva napríklad kompletné dielo Vojtecha  Zamarovského, ktoré sa s úspechom vypredáva do dna vyše 20 rokov. Preto nerozumiem, prečo vydali knihu Jána Drgonca akoby z povinnosti, síce v pevnej väzbe a na bielenom ťažkom papieri, keď celá beletria, pokiaľ neobsahuje farebné fotografické ilustrácie, je tlačená na príjemnejšom drevitom "krémovom" papieri, ktorý je ďaleko ľahší.

     V protiklade ku kvalite papiera a obálky je spracovanie textu. Je vo veľmi strohej typografickej úprave, názvy kapitol v rámčekoch, úvod do kapitoly „abstrakt“ a drobné zhrnutie pôsobia skôr ako text učebnice, nie románu, ktorý má zabaviť. Viac mi však subjektívne vadila typografia textového bloku kapitol. Dlhé riadky, zbytočne(?) veľké písmo a husté riadkovanie – je to samozrejme otázka výberu fontu. Čítanie hustého textu je únavné. Na porovnanie, každá kniha, ktorú som v poslednom čase čítal od Inaque, Slovartu cez Ikar až po Lindeni a Artforum, bola čitateľsky príjemnejšia – riadky boli vzdušnejšie, pričom jednotkové výrobné náklady by v prípade inej voľby Perfektu mohli byť tie isté a kniha by mohla vyzerať o triedu lepšie. Je to však len môj osobný pocit, vydavateľ na základe úspechu celoslovenského predaja a iných ohlasov sám posúdi, ako sa mu kniha vydarila.

     Na záver dúfam, že p. Dr. Drgonec ako profesionálny právnik na rozdiel od beletristu slovenskému právu ako-tak dôveruje a že, aj keď pokušenia podvodov a korupcie zrejme nevymrú, slovenské súdnictvo v skutočnosti nebude musieť zachraňovať hviezdny advokát z americkej klasickej literatúry.          

Múdri muži neskáču z mrakodrapu

Chystáte sa vydať knihu? Najprv si prečítajte dobre mienené rady Michaely Zamari

Zákulisie samovydávania (Michaela Zamari, vlastným nákladom, 2020)

     Táto kniha nie je beletriou, skôr popularizujúcou až motivačnou príručkou mladej románovej autorky a vydavateľky.

     Michaela Zamari je autorkou niekoľkých úspešných románov s romantickou tematikou. Nečítal som ich, nie je to žáner, ktorý sledujem, čím nechcem o nich nijak pochybovať. To, v akej kvalite ich produkuje a dokonca vydáva vo vlastnom náklade, vypovedá o nej, že ide o schopnú a talentovanú osobu.

     V kníhkupectve pracujem 28 rokov, založili sme ho s kolegom-spoločníkom a dodnes sme prežili mnoho krásneho i ťažkého a prešli nám rukami desiatky tisíc úspešných, priemerných i zlých kníh. Pritom obchodne neúspešná kniha nemusí byť nekvalitná, môže byť žánrovo „mimo“ záujmu alebo môže byť vydaná v období momentálneho presýtenia trhu a bez reklamy sa v dave stratí.

     Aby sa toto (práve vašej) knihe nestalo, napísala sl. Zamari výborný príbeh vlastnej cesty k samovydávaniu kníh, ktorá môže byť pre niektorých povzbudením k tvorbe, ale aj varovaním, že vydávanie aj malej knihy je rozsiahly komplex činností, na konci ktorých nie je úplne istý výsledok.

     Ak vás vydavateľská téma a pozadie fungovania tejto činnosti trochu zaujíma, táto knižka je fundovaným a veľmi zrozumiteľným prehľadom prakticky všetkých činností a faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech vydavateľského i autorského snaženia. Prečítajte si ju a v prvom rade si pozrite aj jej vyhotovenie.

     Aj keď ide o takmer odbornú príručku (a možno práve preto), autorka si dala záležať aj na obálke, ktorej realizácia pôsobí príjemne a vyslovene vás do knihy pozýva. Obaly vydaných titulov len upozornia, že Michaela Zamari je ako autor aj vydavateľ už „mazák“, nie čistý teoretik. Knižku rozčlenila do tematických kapitoliek a v texte často využíva zvýraznené odkazy, čím upúta vašu pozornosť na dôležitú myšlienku. Otvorene hovorí o číslach, sumách a odporučí obchodné, účtovnícke aj právne kroky, čím vám ako prípadnému záujemcovi o vydávanie ušetrí čas i peniaze. Popri obsahu i forme, ktoré možno len chváliť, je knižka príjemným čítaním aj vďaka kvalitnej korektúre – jazyk si netrúfam úplne posudzovať, gramatické chyby ani preklepy som však nenašiel, aj to vypovedá o jej pozornom prístupe.

Čo ku knižke dodať? Autorka z pohľadu (malého) kníhkupca nespomenula ešte toto:

-    

•        Kniha tiež podlieha sezónnosti, sú obdobia, keď predaje klesajú (marec-máj) a naopak stúpajú (október-január), s tým musí vydavateľ tiež počítať.
•        Marketingová podpora formou prezentácií a besied v období jún-september sa nám neosvedčila, potenciálni zákazníci sú už „rozlietaní“ na dovolenky a skutočne na tieto besedy nám skôr neprišli – táto skúsenosť sa vzťahuje na malé mesto, v ktorom pôsobíme, nemusí to byť všeobecná skutočnosť.   
•        Knihu musíte niekde vytlačiť, lehoty výroby autorka spomína, nezabudnite však, že tlačiarne sú vyťažené a svoju výrobu plánujú – ak chcete mať vydanú  knihu na Vianoce, nemôžete prísť do tlačiarne 20. novembra, zákazku vám veľmi pravdepodobne odmietnu.    
•        Nebojte sa rozmýšľať i nad iným obdobím, začiatok februára môže byť rovnako dobrý, ľudia sú už z Vianoc oddýchnutí a hľadajú novinky, ktoré sa v decembri navzájom prebíjajú 
•        Určite mi dá Michaela Zamari za pravdu – prvotná autorská motivácia by nemala byť na 1. knižke zarobiť, tak to nefunguje a veľmi rýchlo zhoríte. Vydávanie aj tvorba sú dlhou cestou. Dlhé roky sme mali interný bonmot, že na Slovensku sú asi 3 ľudia, ktorí žijú z písania, možno je ich aj viac, ale popri tom sú často ako autorka v inom zamestnaní, prípadne v príbuzných odboroch ako režiséri, scenáristi, redaktori, nie však hneď spisovatelia na plný úväzok na voľnej nohe.
•         Ak sa na túto cestu dáte, prečítajte si ešte výbornú knihu českého vydavateľa p. Pistoria Jak se dělá kniha. Okrem ďalších technických zaujímavostí nájdete v nej grafy predaja, ktoré napriek 10ročnému odstupu stále platia. (MZ túto tému tiež spomína).
•         Naša prvá otázka samovydavateľovi a predovšetkým samopredávajúcemu znie: „Kedy ste knihu vydali a plánujete ju zaradiť do niektorej z celoslovenských distribúcií“? Ak bola kniha vydaná pre 2-3 rokmi a doteraz nie je úspešná, je to znamenie, že vydavateľ si už nevie s predajom poradiť a naša nevyslovená protiotázka je „a kde si bol doteraz?“. Ak ju plánuje zaradiť do distribúcie a predtým si obíde známejšie kníhkupectvá, ihneď si skontrolujeme nákupnú cenu, keďže vieme, že distribútor zľavu, ktorú MZ spomína, si od vydavateľa vyžiada  a stáva sa nám, že knihu od distribútora potom kúpime lacnejšie a s jednoduchšími štandardnými obchodnými podmienkami, keďže s distribútorom spolupracujeme prakticky denne.

     V hlave mám ešte zo desať ďalších odrážok, žiadna z nich však nie je výhradou voči zaujímavej a pre knižný trh potrebnej knihe. Držím Vám palce, Michaela.

Predávate byt? Predávate byt vo Švédsku? Tu je príručka pre mimoriadne situácie

Obhliadka bytu (Fredrik Backman, Ikar, 2020)

     Na predmestí Göteborgu je v pondelok ráno rušno. Ranní rybári na malebnom jazierku Stentsjön ako vždy rozložia kempingové stoličky a stojky na udice a prehodia medzi sebou 2-3 uvítacie vety. Dnes ich však niečo vyruší. Na hladine sa pohojdáva podivný čierny vak. Pre istotu privolajú hliadku mestskej polície. Čo ak to nie je len vrece s odpadkami, ktoré sa nedopatrením prikotúľalo až do vody? Zatiaľ na druhej strane mesta v odpadkom koši zmiznú fleeceové rukavice s červenou škvrnou na dlani. Ich majiteľ si na benzínovom čerpadle umyje ruky, v kávomate si vezme presso s mliekom a o chvíľu sa stratí v kolóne áut, posúvajúcich sa do centra v rannej špičke.

     Prepáčte, predchádzajúci odstavec som si úplne vymyslel. Keď vidím množstvo knižných noviniek, prekladaných zo škandinávskych jazykov, zameraných prevažne na detektívny žáner s veľmi temným rozuzlením, pri švédskom autorovi mi napadá krimipríbeh ako prvý. Tentokrát to nie je celkom tak.

     Fredrik Backman napísal s ľahkým humorom dramatický príbeh s detektívnym pozadím. Je v ňom krv, výstrel, lúpež, rukojemnícka dráma, ba aj smrť. Sú to však len kulisy osobného príbehu  únoscu – hlavného hrdinu.   

     Dej sa skutočne točí okolo obhliadky bytu v ktorej sa stretne mladý a starší manželský pár, osamelá vdova, sebavedomá päťdesiatnička, lupič a záhadná postava polonahého chlapíka v králičej maske. V čakaní na záchranu / vyriešenie krízy si postupne vyrozprávajú svoje životné príbehy i pohnútky, ktoré ich doviedli k rozhodnutiu kúpiť byt. 

     Takto sa paralelne odohráva hlavný príbeh vyšetrovania s obhliadkou miesta činu a výsluchmi svedkov, skutočné udalosti v byte - v dejisku rukojemníckej drámy a spomínané odbočenia do minulosti zadržiavaných i zločinca. Vyšetrovanie vedú policajti - otec a syn, pre ktorých je prípad veľkou príležitosťou ukázať svoj kriminalistický talent, ktorý je v malom bezpečnom mestečku neviditeľný.

     Postupne zistíte, že časť hlavných hrdinov vrátane policajtov je previazaná udalosťou z minulosti. Všetkých iritujú Štokholmčania – synonymum dravosti, nadradenosti, voľnomyšlienkárstva, ktorých však musia znášať a prijímať. (Ako my tu radi používame prepytujem Blava 😉) Postupne však objavia niečo dôležitejšie.  Niektorým to „docvakne“samo, niektorí to pochopia v dlhých rozhovoroch v zamknutom byte...

     V Göteborgu sa v tom čase možno naozaj stalo niečo desivé. V mestečku Fredrika Backmana... nechajte sa prekvapiť.     

Obhliadka bytu