Príbeh z Prašiny pokračuje. Vitajte v Krchleboch.

Prašina 2 – Čierny merkurit (Vojtěch Matocha, Artforum 2019, slovenský preklad, originál Paseka 2019)

     Krátky výlet do Prahy. Knižný veľtrh je príležitosťou k rýchlemu stretnutiu s viacerými obchodnými partnermi. Dlhá cesta nočným vlakom sa končí v centre Prahy o siedmej ráno, a tak mám do dohodnutej 15tej dosť času, aby som si obľúbené mesto trochu užil.

  

     Nastúpim do metra a trochu naslepo sa rozhodnem, že sa pozriem na vinohradský chrám  Najsvätejšieho srdca Pána od Josipa Plečnika.  Vystúpim však už na Náměstí Míru, veď sa trošku prejdem.  Korunní, alebo Slezská? To je jedno. Slezská. Ohrada okolo stavby, zákaz vjazdu. Zabočím do prava. Sivé staršie domy nevnímam. Cesta sa stočí mierne do kopca a pokračuje prejazdom popod dom s barokovými štukami. Asfalt strieda kamenná dlažba. Pouličné lampy vyzerajú ako plynové. Asi pešia zóna, nevidím tu žiadne autá. O niekoľko metrov vyššie prechádza cez križovatku povoz ťahaný koňmi. Fíha. Dostal som sa do filmových ateliérov? Tak vernú scénu 19. storočia som ešte nevidel. Oproti prechádza muž so ženou a zvedavo si ma prezerajú.  Cítim ich pohľady ešte na chrbte, keď sa minieme. Hm. Čudné, asi tu nepatrím. Vytiahnem mobil, aby som zistil, koľko je hodín a pozrel si v mapke, kde som sa vlastne dostal. Vypnutý. Vybitý. Pred polhodinkou som mal ešte 80% energie batérie. Spoľahnem sa na svoj orientačný zmysel a otáčam na tušený smer Nové město. Ulice sú však na prvý pohľad zúfalo podobné a priechod späť na Vinohrady nemôžem nájsť. Stretávam postaršiu ženu s modlitebnou knižkou v ruke a opýtam sa jej, kde vlastne som a ako sa dostanem na Mírák. Mojej slovenčine nerozumie úplne dokonalo, ale predsa mi nakoniec povie „Jó, pane, jste na Prašině. Zkuste teď rovně a za svatoludmilskou kašnou po schodech doleva a dolů“. Zlatá pani. Po štvrťhodine som sa ocitol v priechode domu s obchodíkmi. Vo vrecku mi cinkol messenger. Vypnutý mobil? Nie, zapnutý, batéria 79%. Predo mnou Kafé Zoubek. Objednám si cappucino a malý toast. Mladej baristky  sa opýtam na Prašinu. Nie, o Prašine nepočula. V Prahe je krátko, začala tu pred dvomi rokmi študovať. Opýtam sa na popoludňajšom posedení, možno sa dozviem viac.

-

     Čierny merkurit je pokračovaním dobrodružného románu pre mládež od 9 rokov. Ako pri prvom dieli knihy, vekové odporúčanie by som možno posunul, každopádne kniha bola výborným a pútavým čítaním aj pre mňa už dlho dospelého. Dobrodružstvo Jirka a En pokračuje a rozvíja sa do ďalších veľmi nepríjemných udalostí. Strhujúci dej sa opäť zastaví až na poslednej strane, autor neváha pridať obete i zranených.  Koniec, hmm, ako-tak dobrý (myslím tým dobrý pre hlavného hrdinu, pre nás čitateľov výborný a vzrušujúci), ale nie je to všetko a stretneme sa v treťom dieli.

     

     Čítal som českú verziu, originál je veľmi dobre napísaný, slovník čitateľsky príjemný. Jediný výraz, ktorý Vojtěch Matocha použil a bežne som sa s ním nestretol, bolo krásne slovo „slyšiny“ (zvukové halucinácie, presný výklad slova a tak je to uvedené v slovenskej verzii).  

     Knižka je opäť ilustrovaná komiksovým ilustrátorom Karlom Osohom, aby ste si ponurý príbeh vedeli aj obrazovo predstaviť. Pri čítaní si pre istotu občas skontrolujte mobil a fungovanie elektriny. Nikdy sa nedozvieme, kde všade svoj antienergetický stroj Hanuš Nápravník namontoval... 

Čierny merkurit

Praha od Silvestra do Silvestra. Pestrý rok dvoch rodín a niekoľkých samotárov s dobrým koncom.

Nejlepší víkend (Patrik Hartl, Bourdon 2018)

     Oddychové čítanie od jedného z najpopulárnejších českých autorov. V tejto knihe autor opisuje  jeden kalendárny rok dvoch bežných pražských rodín (a slobodných mladých ľudí). Hlavní hrdinovia sú previazaní pracovne alebo rodinne s úspešnou zážitkovou agentúrou. Okrem rodiny majiteľky spoločnosti nie sú vyslovene bohatí, ale žijú v podstate zabezpečeným životom strednej triedy. Materiálne problémy teda neriešia. Ich problém je v partnerských vzťahoch. Hrdinovia v strednom veku bojujú s rozpadom manželstva, mladší zase s vytvorením vzťahov, ktoré im často nevydržia. Niektorých z nich to trápi, iní prichádzajú na to, že single je pre nich vlastne lepšie. V manželských vzťahoch vyrastajú ešte i deti mladšieho i školského veku, ktoré si občas rodičovské turbulencie pretrpia...

     V každej kapitole je hlavným hrdinom jedna z postáv. Jednotlivé príbehy sa vyvíjajú a dramatizujú. Jedna z rodín sa rozpadá, druhá sa zachráni, jeden z mladých hrdinov nájde, skoro stratí, ale nakoniec vybojuje životnú lásku. Patrik Hartl prisúdil úlohu tých nezodpovednejších a zrádzajúcich mužským postavám (??!😁). Nakoniec však všetko sa skončí (v rámci 12 mesiacov) dobre.  Ak hľadáte pozitívny príbeh o hľadaní zmyslu partnerského vzťahu a rozprávku pre dospelých, je to kniha pre vás.

     Prečo rozprávka? Autor sa síce veľmi zľahka dotkne chorôb a smrti, v zásade sa však vďaka výberu hlavných postáv existenciálnym problémom ako je chudoba a spoločenské vylúčenie vyhýba – všetci sú v podstate pracovne úspešní kreatívni ľudia. Nadškrtne aj život starších postáv v prednovembrovej minulosti (jedna z nich mala dobrý džob u vtedajšieho komunistického prezidenta), ale opäť sa elegantne vyhne akémukoľvek posudku vtedajšej strednej triedy, ktorá svoj životný štandard musela platiť loajalitou alebo často až nadprácou socialistickému režimu. To mi trošku vadí, aj keď Hartl je odo mňa o generáciu mladší a teda posledné roky „komunizmu“ prežíval ako mladší teenager a možno si jeho odvrátenú stranu už nepamätá.

     Ale inak dobré, vtipné čítanie vo formáte „do vlaku“. Prečítam si aj ostatné.

nejlepší víkend