Kníhkupec z Kábulu

Ako fungujú v ťažkých pomeroch rozvrátenej krajiny pre nás normálne veci..
Åsne Seierstad: Kníhkupec z Kábulu (Absynt 2019, slovenský preklad)

     Afganistan je ťažko skúšaná krajina, ktorá je posledných 20 rokov v spravodajstve, pričom pozitívne správy o dianí v nej sú naozaj minimálne. Vojnový zmätok a trápenie trvá v ňom dlhšie. Ťažkú porážku v ňom utrpela sovietska armáda v rokoch 1979-89 v snahe udržať v ňom komunistickú moc, od roku 2001 dodnes bojuje medzinárodná koalícia, vedená Američanmi v podstate o potlačenie extrémneho islamistického režimu Talibanu, ktorý vytvára zázemie pre teroristické skupiny.      

     Na pozadí bojov a zmien režimu v krajine žijú bežní ľudia, ktorí nebojujú, chcú normálne žiť, avšak namiesto toho prežívajú v krutých i nádejnejších obdobiach, utekajú z krajiny a s nádejou sa vracajú.  O takejto rodine píše aj nórska reportérka Åsne Seierstad, ktorá sa vypravila do Kábulu hneď po páde Talibanu a prežila v rodine kníhkupca Sultána Chána 4 mesiace. (Ako sama píše, v rodine bola prijatá veľmi priateľsky a jej členovia sa k nej nechovali ako k afganskej žene, na ulicu však kvôli možnému obťažovaniu vychádzala v burke).

     Sultán Chan začal podnikať s knihami v 70tych rokoch dvadsiateho storočia a postupne zamestnal bratov a synov v troch kníhkupectvách. Dočkal sa komunistických razií a zatýkania, potom pálenia jeho kníh Talibanom. Ušiel do Pakistanu, po páde Talibanu sa vrátil. Príbeh jeho rodiny popísala autorka v malých príbehoch jeho synov, prvej manželky, matky a sestier. Chan, ako sám o sebe prehlásil, je liberál. Toto slovo v Kábule má trochu iný význam ako v Európe, aj keď na afganské pomery bol osvietený a vzdelaný človek a podľa svojich slov modlil sa len raz denne. V rodine sa však dodržiavali národné a náboženské zvyklosti. Sultán, jeho synovia a bratia radi si oblečú „západniarsky“ oblek a vo svojom obchodíku majú kolu a snickers, ale žena, sestra, dcéra je u nich vzduch a otrok.  Narodenie dcéry pre manželku je hrozba, že si muž nájde novú ženu.  Hlavne ženatý muž môže čokoľvek, pre slobodnú ženu akýkoľvek flirt alebo prejavený záujem je nebezpečný. Synovia despotickej hlavy rodiny to koniec-koncov tiež nemajú ľahké. Od tínedžerského veku nemajú možnosť študovať, aj keď autorka opisuje obdobie uvoľnenia a slobody - otec rozhodol, že budú pracovať v rodinnej firme. Najväčší pocit krivdy má najstarší syn Masúd a kníhkupcova najmladšia sestra Leila, ktorá mlčky trpí v rodine, ktorá si z nej urobila slúžku. 

    

     Inak si najmä ženy na svoj osud nesťažujú a ticho trpia. Neriešia vojnu, Taliban, aj keď hlboko vydýchli, keď bol zosadený. Žijú si v ponížení a v telesných trestoch, dokonca mužom v trestaní dcér, ktoré prekročia spoločenskú normu kradmým pohľadom na dvoriaceho chlapca, pomáhajú. Keď si ich príbehy prečítate, napadne vás jediné: To je hrozné. V ich ponímaní však je to celkom normálne, majú strechu nad hlavou a nehladujú. Nie je to málo, ale pre nás, neustále si sťažujúcich stredouerópanov / Slovákov, ťažko pochopiteľné. (A to je stále príbeh bohatšej "osvietenej" obchodníckej rodiny z hlavného mesta.) Ale o osobnú skúsenosť tentokrát nestojím.   

Kníhkupec z Kábulu na alterego.sk

Za touto ulicou, v neosvelenej štvrti, je svet, ktorý nepoznáš

Prašina (Vojtěch Matocha, Artforum 2019, slovenské vydanie)

     Ešte stále sú prázdniny, mládež má čistú hlavu a trávi voľný čas okrem iného i čítaním. V množstve zábavných "zvieratkovských" príbehov, detských fantasy a detektívok môže nájsť i dobrodružný príbeh prepínajúci medzi naším normálnym a paralelným svetom, ktorý je príťažlivý práve svojou nefantastickosťou.
  

     Prašina. Jedna z mála kníh pre mladších tínedžrov, ktorú som si na odporúčanie nášho priateľa a vydavateľa slovenského vydania prečítal. A neľutujem, bola to „jazda“.

     Dej knihy sa odohráva v Prahe, ktorú nepoznáme. Presnejšie vo fiktívnej štvrti Prašina, ktorá uviazla vo zvláštnej časovej slučke. Nefungujú v nej mobily, internet, nie sú v nej autá, dokonca ani elektrina a ľudia sú takisto uviaznutí na počiatku minulého storočia.

     Hlavný hrdina, tínedžer Jirko, býva už v „modernej“ Prahe a ide navštíviť deda, ktorý žije v Prašine. Dedo ho zverí neznámemu mladíkovi Erikovi a spustí sa lavína problémov, ktorých sa Jirko nezbaví ani doma v  „dnešnej“ Prahe.  A tak sa musí do Prašiny vrátiť aj s dvomi kamarátmi.     

     Niekde som čítal, že kniha pripomína svet Foglaroviek. No, síce nie som znalcom celého Foglarovho diela, možno trochu by štvrť Prašina mohla pripomínať Foglarove Stínadlá, svet sám pre seba. Je v nej všetko – zloduch-protivník s komplicmi, žiarlivosť a zrada, dokonca smrť, všetko v prijateľnej podobe pre vnímanie cieľového čitateľa od 9 rokov (aj keď si myslím, že každý deväťročný(-á) asi ešte nie, pridal by som v odporúčaní 1 až 2 roky). V tomto veku sú dva roky dosť veľkým rozdielom.

     Vojtěch Matocha je povolaním matematik a programátor a hneď mi pri čítaní  napadlo slovné spojenie „teória hier“. Viem si román predstaviť ako počítačovú hru. Hlavní hrdinovia sa dejom posúvajú metódou pokus-omyl, vracajú sa zo slepých uličiek, zatiaľ čo za chrbtom majú spomínaných protivníkov a taktiež kráti sa im čas na vyriešenie kľúčovej záhady. Pre čitateľa je to zábavné a súčasne ho od knihy nepustí (výborne!). Aj preto, že je to detská kniha, je v nej každá kapitola obohatená o výborné ilustrácie skúseného a nadaného komiksového autora Karla Osohu. Opisy exteriérov a interiérov, kde sa odohráva dej knihy, sú poctivé a dôkladné, ilustrácie v odtieňoch sivej len potvrdia to, čo by ste si na základe textu predstavili. 

    Slovenský preklad Prašiny je vydarený, pani prekladateľka prepáči, zrejme jej ušlo slovíčko „okamžik“. Vyrastie nám mladá generácia s jedným bohemizmom v slovnej zásobe, hádam to jazykovedci prežijú. 

    Možno bude kniha aj sfilmovaná, - radšej si počkajme, keď to naozaj bude a autor sľubuje aj jej knižné pokračovanie. Tešme sa. Latka je postavená vysoko.     

Prašina na alterego.sk     

(na stránke nájdete aj originálnu českú verziu a audioknihu v češtine)