Ako fungujú v ťažkých pomeroch rozvrátenej krajiny pre nás normálne veci..
Åsne Seierstad: Kníhkupec z Kábulu (Absynt 2019, slovenský preklad)
Afganistan je ťažko skúšaná krajina, ktorá je posledných 20 rokov v spravodajstve, pričom pozitívne správy o dianí v nej sú naozaj minimálne. Vojnový zmätok a trápenie trvá v ňom dlhšie. Ťažkú porážku v ňom utrpela sovietska armáda v rokoch 1979-89 v snahe udržať v ňom komunistickú moc, od roku 2001 dodnes bojuje medzinárodná koalícia, vedená Američanmi v podstate o potlačenie extrémneho islamistického režimu Talibanu, ktorý vytvára zázemie pre teroristické skupiny.
Na pozadí bojov a zmien režimu v krajine žijú bežní ľudia, ktorí nebojujú, chcú normálne žiť, avšak namiesto toho prežívajú v krutých i nádejnejších obdobiach, utekajú z krajiny a s nádejou sa vracajú. O takejto rodine píše aj nórska reportérka Åsne Seierstad, ktorá sa vypravila do Kábulu hneď po páde Talibanu a prežila v rodine kníhkupca Sultána Chána 4 mesiace. (Ako sama píše, v rodine bola prijatá veľmi priateľsky a jej členovia sa k nej nechovali ako k afganskej žene, na ulicu však kvôli možnému obťažovaniu vychádzala v burke).
Sultán Chan začal podnikať s knihami v 70tych rokoch dvadsiateho storočia a postupne zamestnal bratov a synov v troch kníhkupectvách. Dočkal sa komunistických razií a zatýkania, potom pálenia jeho kníh Talibanom. Ušiel do Pakistanu, po páde Talibanu sa vrátil. Príbeh jeho rodiny popísala autorka v malých príbehoch jeho synov, prvej manželky, matky a sestier. Chan, ako sám o sebe prehlásil, je liberál. Toto slovo v Kábule má trochu iný význam ako v Európe, aj keď na afganské pomery bol osvietený a vzdelaný človek a podľa svojich slov modlil sa len raz denne. V rodine sa však dodržiavali národné a náboženské zvyklosti. Sultán, jeho synovia a bratia radi si oblečú „západniarsky“ oblek a vo svojom obchodíku majú kolu a snickers, ale žena, sestra, dcéra je u nich vzduch a otrok. Narodenie dcéry pre manželku je hrozba, že si muž nájde novú ženu. Hlavne ženatý muž môže čokoľvek, pre slobodnú ženu akýkoľvek flirt alebo prejavený záujem je nebezpečný. Synovia despotickej hlavy rodiny to koniec-koncov tiež nemajú ľahké. Od tínedžerského veku nemajú možnosť študovať, aj keď autorka opisuje obdobie uvoľnenia a slobody - otec rozhodol, že budú pracovať v rodinnej firme. Najväčší pocit krivdy má najstarší syn Masúd a kníhkupcova najmladšia sestra Leila, ktorá mlčky trpí v rodine, ktorá si z nej urobila slúžku.
Inak si najmä ženy na svoj osud nesťažujú a ticho trpia. Neriešia vojnu, Taliban, aj keď hlboko vydýchli, keď bol zosadený. Žijú si v ponížení a v telesných trestoch, dokonca mužom v trestaní dcér, ktoré prekročia spoločenskú normu kradmým pohľadom na dvoriaceho chlapca, pomáhajú. Keď si ich príbehy prečítate, napadne vás jediné: To je hrozné. V ich ponímaní však je to celkom normálne, majú strechu nad hlavou a nehladujú. Nie je to málo, ale pre nás, neustále si sťažujúcich stredouerópanov / Slovákov, ťažko pochopiteľné. (A to je stále príbeh bohatšej "osvietenej" obchodníckej rodiny z hlavného mesta.) Ale o osobnú skúsenosť tentokrát nestojím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára