Čo ma vyrušilo

Múdri muži neskáču z mrakodrapu (Ján Drgonec, Perfekt 2020)

     Čochvíľa uplynie rok od chvíle, keď som uverejnil prvé poznámky ku knihe, ktorú som prečítal. Ako kníhkupcovi mi záleží na tom, čo predávame a dobré knihy sa snažím aj touto formou dostať do povedomia. Je to však môj osobný názor, vám sa kniha nemusí vôbec páčiť, alebo naopak knihe, ktorú ste "zhltli" na jedno posedenie a zmenila vám pohľad na svet, som vôbec neporozumel. Tak bude z mojej strany fér, ak budem písať aj o knihách, ktoré ma neoslovili a budem sa to snažiť zdôvodniť.    

     Zo zvedavosti som si prečítal humoristický román popredného právnika, odborného publicistu a beletristu JUDr. Jána Drgonca. Pokúsim sa  vyjadriť k obsahu i forme.

 

   Autor sa pohyboval dlhé roky vo vysokých poschodiach súdnictva i politiky, do procesov v oboch oblastiach vidí a určite sa mu písal príbeh, ktorý v rôznych obdobách máme pred očami dlhé roky, celkom ľahko. Prepletá fiktívne vymyslené postavy s literárnymi (inšpektor Clouseau ako vyšetrovateľ z EÚ a Perry Mason ako top advokát, ktorý na Slovensku utrpí zo súdnych procesov šok), v prirovnaniach použije aj slovenských a európskych aktívnych politikov. Vidieť, že v práve je naozaj doma, kapitolky zo súdnych konaní sú písané s pre mňa neodhaliteľným humorom právnikov – vtipný text má určite (skrytú) pridanú rovinu právnej absurdity, na ktorej sa na prvý pohľad zasmejú advokáti, prokurátori a sudcovia, ale čo s nami, obyčajnými smrteľníkmi, ktorí „logický protimluv“ neodhalíme?

     V dialógoch by som mu vytkol často pridlhé vety a možno ťažký slovník. Keďže žijem na Slovensku, explicitne očakávaný koniec ma neprekvapil, ani nesklamal, vieme, čo žijeme. Za zodpovedá autor a editor, ešte by som sa rád dostal k formálnemu vyhotoveniu dielka.

     Čo ma pri čítaní vyrušilo? Vydavateľstvo Perfekt je významný a dá sa povedať starý vydavateľ s prevažne populárne – odbornou a osvetovou literatúrou. Vydáva napríklad kompletné dielo Vojtecha  Zamarovského, ktoré sa s úspechom vypredáva do dna vyše 20 rokov. Preto nerozumiem, prečo vydali knihu Jána Drgonca akoby z povinnosti, síce v pevnej väzbe a na bielenom ťažkom papieri, keď celá beletria, pokiaľ neobsahuje farebné fotografické ilustrácie, je tlačená na príjemnejšom drevitom "krémovom" papieri, ktorý je ďaleko ľahší.

     V protiklade ku kvalite papiera a obálky je spracovanie textu. Je vo veľmi strohej typografickej úprave, názvy kapitol v rámčekoch, úvod do kapitoly „abstrakt“ a drobné zhrnutie pôsobia skôr ako text učebnice, nie románu, ktorý má zabaviť. Viac mi však subjektívne vadila typografia textového bloku kapitol. Dlhé riadky, zbytočne(?) veľké písmo a husté riadkovanie – je to samozrejme otázka výberu fontu. Čítanie hustého textu je únavné. Na porovnanie, každá kniha, ktorú som v poslednom čase čítal od Inaque, Slovartu cez Ikar až po Lindeni a Artforum, bola čitateľsky príjemnejšia – riadky boli vzdušnejšie, pričom jednotkové výrobné náklady by v prípade inej voľby Perfektu mohli byť tie isté a kniha by mohla vyzerať o triedu lepšie. Je to však len môj osobný pocit, vydavateľ na základe úspechu celoslovenského predaja a iných ohlasov sám posúdi, ako sa mu kniha vydarila.

     Na záver dúfam, že p. Dr. Drgonec ako profesionálny právnik na rozdiel od beletristu slovenskému právu ako-tak dôveruje a že, aj keď pokušenia podvodov a korupcie zrejme nevymrú, slovenské súdnictvo v skutočnosti nebude musieť zachraňovať hviezdny advokát z americkej klasickej literatúry.          

Múdri muži neskáču z mrakodrapu

Chystáte sa vydať knihu? Najprv si prečítajte dobre mienené rady Michaely Zamari

Zákulisie samovydávania (Michaela Zamari, vlastným nákladom, 2020)

     Táto kniha nie je beletriou, skôr popularizujúcou až motivačnou príručkou mladej románovej autorky a vydavateľky.

     Michaela Zamari je autorkou niekoľkých úspešných románov s romantickou tematikou. Nečítal som ich, nie je to žáner, ktorý sledujem, čím nechcem o nich nijak pochybovať. To, v akej kvalite ich produkuje a dokonca vydáva vo vlastnom náklade, vypovedá o nej, že ide o schopnú a talentovanú osobu.

     V kníhkupectve pracujem 28 rokov, založili sme ho s kolegom-spoločníkom a dodnes sme prežili mnoho krásneho i ťažkého a prešli nám rukami desiatky tisíc úspešných, priemerných i zlých kníh. Pritom obchodne neúspešná kniha nemusí byť nekvalitná, môže byť žánrovo „mimo“ záujmu alebo môže byť vydaná v období momentálneho presýtenia trhu a bez reklamy sa v dave stratí.

     Aby sa toto (práve vašej) knihe nestalo, napísala sl. Zamari výborný príbeh vlastnej cesty k samovydávaniu kníh, ktorá môže byť pre niektorých povzbudením k tvorbe, ale aj varovaním, že vydávanie aj malej knihy je rozsiahly komplex činností, na konci ktorých nie je úplne istý výsledok.

     Ak vás vydavateľská téma a pozadie fungovania tejto činnosti trochu zaujíma, táto knižka je fundovaným a veľmi zrozumiteľným prehľadom prakticky všetkých činností a faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech vydavateľského i autorského snaženia. Prečítajte si ju a v prvom rade si pozrite aj jej vyhotovenie.

     Aj keď ide o takmer odbornú príručku (a možno práve preto), autorka si dala záležať aj na obálke, ktorej realizácia pôsobí príjemne a vyslovene vás do knihy pozýva. Obaly vydaných titulov len upozornia, že Michaela Zamari je ako autor aj vydavateľ už „mazák“, nie čistý teoretik. Knižku rozčlenila do tematických kapitoliek a v texte často využíva zvýraznené odkazy, čím upúta vašu pozornosť na dôležitú myšlienku. Otvorene hovorí o číslach, sumách a odporučí obchodné, účtovnícke aj právne kroky, čím vám ako prípadnému záujemcovi o vydávanie ušetrí čas i peniaze. Popri obsahu i forme, ktoré možno len chváliť, je knižka príjemným čítaním aj vďaka kvalitnej korektúre – jazyk si netrúfam úplne posudzovať, gramatické chyby ani preklepy som však nenašiel, aj to vypovedá o jej pozornom prístupe.

Čo ku knižke dodať? Autorka z pohľadu (malého) kníhkupca nespomenula ešte toto:

-    

•        Kniha tiež podlieha sezónnosti, sú obdobia, keď predaje klesajú (marec-máj) a naopak stúpajú (október-január), s tým musí vydavateľ tiež počítať.
•        Marketingová podpora formou prezentácií a besied v období jún-september sa nám neosvedčila, potenciálni zákazníci sú už „rozlietaní“ na dovolenky a skutočne na tieto besedy nám skôr neprišli – táto skúsenosť sa vzťahuje na malé mesto, v ktorom pôsobíme, nemusí to byť všeobecná skutočnosť.   
•        Knihu musíte niekde vytlačiť, lehoty výroby autorka spomína, nezabudnite však, že tlačiarne sú vyťažené a svoju výrobu plánujú – ak chcete mať vydanú  knihu na Vianoce, nemôžete prísť do tlačiarne 20. novembra, zákazku vám veľmi pravdepodobne odmietnu.    
•        Nebojte sa rozmýšľať i nad iným obdobím, začiatok februára môže byť rovnako dobrý, ľudia sú už z Vianoc oddýchnutí a hľadajú novinky, ktoré sa v decembri navzájom prebíjajú 
•        Určite mi dá Michaela Zamari za pravdu – prvotná autorská motivácia by nemala byť na 1. knižke zarobiť, tak to nefunguje a veľmi rýchlo zhoríte. Vydávanie aj tvorba sú dlhou cestou. Dlhé roky sme mali interný bonmot, že na Slovensku sú asi 3 ľudia, ktorí žijú z písania, možno je ich aj viac, ale popri tom sú často ako autorka v inom zamestnaní, prípadne v príbuzných odboroch ako režiséri, scenáristi, redaktori, nie však hneď spisovatelia na plný úväzok na voľnej nohe.
•         Ak sa na túto cestu dáte, prečítajte si ešte výbornú knihu českého vydavateľa p. Pistoria Jak se dělá kniha. Okrem ďalších technických zaujímavostí nájdete v nej grafy predaja, ktoré napriek 10ročnému odstupu stále platia. (MZ túto tému tiež spomína).
•         Naša prvá otázka samovydavateľovi a predovšetkým samopredávajúcemu znie: „Kedy ste knihu vydali a plánujete ju zaradiť do niektorej z celoslovenských distribúcií“? Ak bola kniha vydaná pre 2-3 rokmi a doteraz nie je úspešná, je to znamenie, že vydavateľ si už nevie s predajom poradiť a naša nevyslovená protiotázka je „a kde si bol doteraz?“. Ak ju plánuje zaradiť do distribúcie a predtým si obíde známejšie kníhkupectvá, ihneď si skontrolujeme nákupnú cenu, keďže vieme, že distribútor zľavu, ktorú MZ spomína, si od vydavateľa vyžiada  a stáva sa nám, že knihu od distribútora potom kúpime lacnejšie a s jednoduchšími štandardnými obchodnými podmienkami, keďže s distribútorom spolupracujeme prakticky denne.

     V hlave mám ešte zo desať ďalších odrážok, žiadna z nich však nie je výhradou voči zaujímavej a pre knižný trh potrebnej knihe. Držím Vám palce, Michaela.

Predávate byt? Predávate byt vo Švédsku? Tu je príručka pre mimoriadne situácie

Obhliadka bytu (Fredrik Backman, Ikar, 2020)

     Na predmestí Göteborgu je v pondelok ráno rušno. Ranní rybári na malebnom jazierku Stentsjön ako vždy rozložia kempingové stoličky a stojky na udice a prehodia medzi sebou 2-3 uvítacie vety. Dnes ich však niečo vyruší. Na hladine sa pohojdáva podivný čierny vak. Pre istotu privolajú hliadku mestskej polície. Čo ak to nie je len vrece s odpadkami, ktoré sa nedopatrením prikotúľalo až do vody? Zatiaľ na druhej strane mesta v odpadkom koši zmiznú fleeceové rukavice s červenou škvrnou na dlani. Ich majiteľ si na benzínovom čerpadle umyje ruky, v kávomate si vezme presso s mliekom a o chvíľu sa stratí v kolóne áut, posúvajúcich sa do centra v rannej špičke.

     Prepáčte, predchádzajúci odstavec som si úplne vymyslel. Keď vidím množstvo knižných noviniek, prekladaných zo škandinávskych jazykov, zameraných prevažne na detektívny žáner s veľmi temným rozuzlením, pri švédskom autorovi mi napadá krimipríbeh ako prvý. Tentokrát to nie je celkom tak.

     Fredrik Backman napísal s ľahkým humorom dramatický príbeh s detektívnym pozadím. Je v ňom krv, výstrel, lúpež, rukojemnícka dráma, ba aj smrť. Sú to však len kulisy osobného príbehu  únoscu – hlavného hrdinu.   

     Dej sa skutočne točí okolo obhliadky bytu v ktorej sa stretne mladý a starší manželský pár, osamelá vdova, sebavedomá päťdesiatnička, lupič a záhadná postava polonahého chlapíka v králičej maske. V čakaní na záchranu / vyriešenie krízy si postupne vyrozprávajú svoje životné príbehy i pohnútky, ktoré ich doviedli k rozhodnutiu kúpiť byt. 

     Takto sa paralelne odohráva hlavný príbeh vyšetrovania s obhliadkou miesta činu a výsluchmi svedkov, skutočné udalosti v byte - v dejisku rukojemníckej drámy a spomínané odbočenia do minulosti zadržiavaných i zločinca. Vyšetrovanie vedú policajti - otec a syn, pre ktorých je prípad veľkou príležitosťou ukázať svoj kriminalistický talent, ktorý je v malom bezpečnom mestečku neviditeľný.

     Postupne zistíte, že časť hlavných hrdinov vrátane policajtov je previazaná udalosťou z minulosti. Všetkých iritujú Štokholmčania – synonymum dravosti, nadradenosti, voľnomyšlienkárstva, ktorých však musia znášať a prijímať. (Ako my tu radi používame prepytujem Blava 😉) Postupne však objavia niečo dôležitejšie.  Niektorým to „docvakne“samo, niektorí to pochopia v dlhých rozhovoroch v zamknutom byte...

     V Göteborgu sa v tom čase možno naozaj stalo niečo desivé. V mestečku Fredrika Backmana... nechajte sa prekvapiť.     

Obhliadka bytu