Čo ma vyrušilo

Múdri muži neskáču z mrakodrapu (Ján Drgonec, Perfekt 2020)

     Čochvíľa uplynie rok od chvíle, keď som uverejnil prvé poznámky ku knihe, ktorú som prečítal. Ako kníhkupcovi mi záleží na tom, čo predávame a dobré knihy sa snažím aj touto formou dostať do povedomia. Je to však môj osobný názor, vám sa kniha nemusí vôbec páčiť, alebo naopak knihe, ktorú ste "zhltli" na jedno posedenie a zmenila vám pohľad na svet, som vôbec neporozumel. Tak bude z mojej strany fér, ak budem písať aj o knihách, ktoré ma neoslovili a budem sa to snažiť zdôvodniť.    

     Zo zvedavosti som si prečítal humoristický román popredného právnika, odborného publicistu a beletristu JUDr. Jána Drgonca. Pokúsim sa  vyjadriť k obsahu i forme.

 

   Autor sa pohyboval dlhé roky vo vysokých poschodiach súdnictva i politiky, do procesov v oboch oblastiach vidí a určite sa mu písal príbeh, ktorý v rôznych obdobách máme pred očami dlhé roky, celkom ľahko. Prepletá fiktívne vymyslené postavy s literárnymi (inšpektor Clouseau ako vyšetrovateľ z EÚ a Perry Mason ako top advokát, ktorý na Slovensku utrpí zo súdnych procesov šok), v prirovnaniach použije aj slovenských a európskych aktívnych politikov. Vidieť, že v práve je naozaj doma, kapitolky zo súdnych konaní sú písané s pre mňa neodhaliteľným humorom právnikov – vtipný text má určite (skrytú) pridanú rovinu právnej absurdity, na ktorej sa na prvý pohľad zasmejú advokáti, prokurátori a sudcovia, ale čo s nami, obyčajnými smrteľníkmi, ktorí „logický protimluv“ neodhalíme?

     V dialógoch by som mu vytkol často pridlhé vety a možno ťažký slovník. Keďže žijem na Slovensku, explicitne očakávaný koniec ma neprekvapil, ani nesklamal, vieme, čo žijeme. Za zodpovedá autor a editor, ešte by som sa rád dostal k formálnemu vyhotoveniu dielka.

     Čo ma pri čítaní vyrušilo? Vydavateľstvo Perfekt je významný a dá sa povedať starý vydavateľ s prevažne populárne – odbornou a osvetovou literatúrou. Vydáva napríklad kompletné dielo Vojtecha  Zamarovského, ktoré sa s úspechom vypredáva do dna vyše 20 rokov. Preto nerozumiem, prečo vydali knihu Jána Drgonca akoby z povinnosti, síce v pevnej väzbe a na bielenom ťažkom papieri, keď celá beletria, pokiaľ neobsahuje farebné fotografické ilustrácie, je tlačená na príjemnejšom drevitom "krémovom" papieri, ktorý je ďaleko ľahší.

     V protiklade ku kvalite papiera a obálky je spracovanie textu. Je vo veľmi strohej typografickej úprave, názvy kapitol v rámčekoch, úvod do kapitoly „abstrakt“ a drobné zhrnutie pôsobia skôr ako text učebnice, nie románu, ktorý má zabaviť. Viac mi však subjektívne vadila typografia textového bloku kapitol. Dlhé riadky, zbytočne(?) veľké písmo a husté riadkovanie – je to samozrejme otázka výberu fontu. Čítanie hustého textu je únavné. Na porovnanie, každá kniha, ktorú som v poslednom čase čítal od Inaque, Slovartu cez Ikar až po Lindeni a Artforum, bola čitateľsky príjemnejšia – riadky boli vzdušnejšie, pričom jednotkové výrobné náklady by v prípade inej voľby Perfektu mohli byť tie isté a kniha by mohla vyzerať o triedu lepšie. Je to však len môj osobný pocit, vydavateľ na základe úspechu celoslovenského predaja a iných ohlasov sám posúdi, ako sa mu kniha vydarila.

     Na záver dúfam, že p. Dr. Drgonec ako profesionálny právnik na rozdiel od beletristu slovenskému právu ako-tak dôveruje a že, aj keď pokušenia podvodov a korupcie zrejme nevymrú, slovenské súdnictvo v skutočnosti nebude musieť zachraňovať hviezdny advokát z americkej klasickej literatúry.          

Múdri muži neskáču z mrakodrapu