Urob si raj

Ako bitka pri Bielej hore položila základ moderného Česka: Urob si raj (Mariusz Szczygiel – Absynt 2019)

    
      Už počas čítania knihy som premýšľal, čím začať. Po Szczygielovom Gottlande som sa úprimne tešil na ďalšie postrehy a príbehy z krajiny, o ktorej si myslím, že ju dôverne poznám. Nie, nepoznám.

     Máme po otcovi v Česku príbuzných, 4 roky som študoval a dokonca býval s Čechmi a Moravanmi, potom rok som strávil na vojne na Morave opäť v českom prostredí. České televízie a rozhlas sledujeme minimálne polovicu času stráveného „pred bedňou“.  To je však len virtuálny kontakt, s bežným obyvateľom Česka prehodíme 2-3 vety, ak sme na dovolenke alebo ak k nám príde ako zákazník do kníhkupectva a to je na poznanie Česka málo. Nič. Aj preto ma niektoré postrehy poľského spisovateľa prekvapili. 

     Najprv by som rád spomenul výbornú tenkú knižku Martina Šimečku Medzi Slovákmi, v ktorej ako rodený Čech, ktorý vyrástol v Bratislave, okrem iného porovnáva odlišné črty Čechov a Slovákov. Oba národy svoju krajinu milujú, ale každý trochu iným spôsobom. Je to napríklad vidieť na vzťahu k pamiatkam a prírode, miestnej turistike a propagácii v českých a slovenských médiách. Šimečka píše, že Česi sa vo svojej krajinke udomácnili a pretvorili si aj prírodu na svoj obraz (panské lesy, rybníčky, obory, regulované riečky - „Zemský ráj to napohled“). Po svojej krajine radi cestujú a celé generácie si k nej budujú osobný vzťah. Slováci, žijúci pod dvomi pásmi hôr, takúto možnosť do istej miery nemali, hory ich izolovali a svojou nepriepustnosťou vyvolávali rešpekt. (Dodnes máme napríklad cez horský predel na cestách prepájajúcich sever a juh len dobšinský tunel a tunel pod Braniskom). Postupne sa to iste mení – každý víkend vidíme pod Tatrami množstvo značiek áut z iných regiónov, ale rozdiel medzi rozsahom českej a slovenskej domácej turistiky určite je. Približne tak v posledných kapitolách v porovnaní Česka a Slovenska naznačil Šimečka.      

     Takto pripravený som sa ponoril do čítania knihy Urob si raj.  

     Nová kniha Szczygiela v podstate nadväzuje na Gottland. Okrem obrazov niekoľkých súčasných osobností českej kultúry sa venuje poľskému pohľadu na českú religiozitu, respektíve ateizmus, jeho historické príčiny a vývoj. Oproti Čechom sú Poliaci aj Slováci väčšinovo formálni veriaci. Autor naopak vo svojej reportáži naznačuje, že českí veriaci skôr svoju vieru v práci utajujú. (?) Ďalej sa venuje návšteve pápeža Benedikta XVI v ČR, ktorá sa stretla s vlažným miestnym záujmom. Spomenie pôsobenie poľských kňazov v Čechách. Najznámejším je populárny dekan farnosti Litomyšl Zbigniew Czendlik, moderujúci televízny magazín ČT Uchem jehly. Autor však naznačuje v rozhovore s anonymnou Češkou, že misia Poliakov nie je prijímaná zo všetkých strán kladne. (Pretože katolíci, pretože cudzinci - Poliaci). Odmietavý vzťah k cirkvi a náboženstvu však nevylučuje ich záujem o  historické (a cirkevné) pamiatky a tradície, súvisiace s náboženskými sviatkami. (o tom nepíše, to je moja osobná skúsenosť)       

     Skutočne prekvapený som bol z kapitoly, venovanej (ne)pochovávaniu. O trende kremácie zosnulých bez civilného alebo cirkevného obradu v Česku som nepočul. Autor to zdôvodňuje vyslovene materiálnymi dôvodmi. V kontexte obrazu racionálneho a ateistického českého človeka toto tvrdenie by malo platiť. Musím sa opýtať českých priateľov, či je to skutočne všeobecne tak.

     Mariusz Szczygiel sa v knihe venuje aj zaujímavým výrazným osobnostiam. Stretáva sa s fotografom Janom Saudkom, sochárom Davidom Černým, spisovateľkou Halinou Pawlowskou. Krátko cituje Milana Kunderu a Pavla Kohouta, a hneď prvú kapitolu venuje jednej z najrozporuplnejších osobností českej literatúry a filozofie, Egonovi Bondymu. Od Bondyho sa dostáva aj k zakladateľovi surrealizmu Karlovi Teigemu ak Bohumilovi Hrabalovi. Pripomenie v krátkych postrehoch aj zlomové dejinné udalosti - heydrichiádu, komunistický prevrat, rok 68 a účasť poľskej armády na okupácii i nežnú revolúciu s príbehom domnelo zabitého študenta Martina Šmída. Na niekoľkých príkladoch spomenie zaujímavú českú povahovú črtu - individualizmus a schopnosť sebairónie a odstupu. Nepíše o veľmi silnej miere empatie a nezištnosti v kritickej situácii - Česi ako národ radi ochotne pomôžu sebe i iným v núdzi materiálne i finančne, stačí si spomenúť, že medzi prvými dobrovoľníkmi počas tatranskej kalamity boli české brigádnické skupiny.   

     Popri tom sa občas „obtrie“ o rozdielne črty poľskej povahy v porovnaní s českou. Už na obálke je citát „Máme radi Čechov. Je to národ, ktorý má úplne iné chyby, ako my.“ Áno, aj ako my na Slovensku.

     Kniha je výborná i vďaka kvalitnému prekladu do slovenčiny. Miroslav Zumrík, ktorý prekladal i spomínaný Gottland, citlivo ponechal niektoré citáty v češtine a pripravil nám zaujímavé  a vtipné čítanie.
   

Urob si raj

Modlitba za Owena Meanyho

Krátky bohatý život netuctového chlapíka: Modlitba za Owena Meanyho (John Irving – Slovart, dotlač 2019)

     Johna Irvinga ako autora mám rád, jeho romány sú pre mňa príjemným čítaním a tak som siahol po Modlitbe za Owena Meanyho. Rozsah ma trošku strašil, vyberám si skôr knihy okolo 300 strán, táto kniha má skoro dvakrát viac a čítal som ju vyše dvoch týždňov. Sú knihy, ktoré vás nechytia vôbec, alebo chytia ihneď, alebo v určitom okamihu „vás zlomia“.  Príbeh Owena Meanyho je tretím prípadom, pre mňa sa rozbehol zhruba za polovicou (samozrejme, že knihu neodporúčam čítať od tohto bodu, keďže súvislosti musíte mať načítané, aby ste chápali množstvo odvolávok a celý dej).

     

     Román je príbehom netuctového chlapca nielen fyzickým vzrastom, ale aj inteligenciou a jeho rovesníka a celoživotného dobrého priateľa Johna. Spolu prechádzajú základnou, strednou a vysokou školou v jednom z najmenších štátov USA, New Hampshire (ktorý je opakovanou kulisou románov Johna Irvinga) od počiatku 50tych rokov až do roku 1968. Paralelný dej zachytáva už zrelého muža Johna v roku 1987, učiteľa cirkevnej strednej školy v Toronte, komentujúceho americkú politiku a predovšetkým prezidenta Ronalda Reagana.

     Nie sme Američania a neprežili sme si traumu Irvingovej generácie. Nedorastali sme na začiatku úmornej neúspešnej vojny vo Vietname, vktorej padlo skoro 50000 amerických vojakov. Nepamätáme si vraždy bratov Kennedyovcov ani striedanie prezidentov, ktorí si s konfliktom neporadili (spomínaný Ronald Reagan bol v tomto období guvernérom Kalifornie). Irving sa v tejto (smutnej) knihe plnej čierneho humoru s traumou vyrovnáva a odsudzuje ústami rozprávača Johna a druhého hlavného hrdinu Owena zodpovedné politické elity zľava-doprava. Rovnako však naloží i hipíkom a mierovým hnutiam, o ktorých hovorí, že kým sa ich vojna priamo nedotkla (napríklad odvodom do armády), boli rovnako pasívni a tvárili sa, že sa nič nedeje, minimálne v prvých rokoch vojny. Opakujem, že nie som Američan, ktorý prežíval dospelosť v 60tych rokoch, Ronald Reagan pre mňa zostáva prezidentom krajiny, ktorá položila na lopatky Sovietsky Zväz, čo znamenalo zrútenie sovietskeho bloku vazalských štátov, do ktorého sme patrili i my. Johnove komentáre z roku 1987 som teda prečítal trochu s určitým odstupom.

    To však neuberá na kvalite a dynamike príbehu, keďže ťažisko príbehu je v 50-60tych rokoch. Owen je talentovaný, ale svojhlavý študent, ktorý v hľadaní spravodlivosti nerobí kompromisy, John (aj keď na to netlačí), celý život hľadá svojho skutočného otca a Owen mu v tom pomáha. V malom mestečku pôsobí niekoľko protestantských cirkví na čele s výraznými pastormi. Ďalšou výraznou postavou je Johnova divoká až neovládateľná sesternica Hester.  Od detstva je zaľúbená do Owena (aj on do nej), ale jeho životné rozhodnutie, ktoré sa mu stane osudným, neovplyvní.

    Predčasná smrť hlavného hrdinu však je autorom dlho dopredu naznačovaná, aj keď do posledných strán môžete len tušiť ako a prečo. Veď vlastne to je autorova výhoda, že on to už vie a vás – ak chce – do konca potrápi. 

     Ak sa pre knihu rozhodnete, čaká vás príjemné a vo veľkej miere zábavné vyše 500stranové čítanie z pokojného malomesta o americkej mládeži 60tych rokov a o pre ňu ťaživej hrozbe nástupu do armády, ktorá je nasadená v zložitom vojenskom konflikte.       

Modlitba za Owena Meanyho