Tragédia kňazov, angažujúcich sa v slovenskej politike 1935-1945.

Klérofašisti  (Miloslav Szabó, Slovart 2019)

     Historik a germanista Miloslav Szabó prináša zaujímavý pohľad na korene a postupné premeny ideológie a propagandy, šírené nadšencami, idealistami až fanatikmi z radov kňazov katolíckej a evanjelickej cirkvi na Slovensku v rokoch 1. ČSR a hlavne počas trvania Slovenského štátu.  – Hneď na začiatku však upozorňuje, že kniha nie je o Jozefovi Tisovi, ani o Andrejovi Hlinkovi.  

     Myslenie angažovaných kňazov pozostáva z mixu počiatočného panslavizmu, (historického) antisemitizmu, myšlienky národného socializmu a predurčenosti cirkvi (kresťanstva) v boji proti liberalizmu a boľševizmu. Pod boľševizmom myslia existenciu sovietskeho Ruska, vedeného židovskými elitami. Židia v ich textoch riadia aj liberálnych nepriateľov Nemeckej ríše, predovšetkým Britániu a USA.  V priebehu 2. svetovej vojny a existencie Slovenského štátu majstrovsky zdôvodňujú napadnutie katolíckeho a slovanského  Poľska, pakt Nemecka so Sovietskym Zväzom, ktorý Nemecko o 2 roky poruší. Po vojne sa niektorí z nich nehanbia viac či menej úspešne obhajovať záchranou židovských spoluobčanov...

     Kniha je rozdelená do 3 častí: Aktivisti, Extrémisti a Martýri. V každej z nich je rozobraná činnosť  jedného významného kňaza, ktorý sa spoločensko-politicky angažoval v uvedenom období. Protagonisti sa často svojimi postojmi  a skutkami  dostávali na/za hranicu tolerancie slovenskej cirkevnej vrchnosti – v časti Extrémisti je opísaný príbeh Viliama Riesa, ktorý bol z cirkvi exkomunikovaný.

     Ako „protipríklady“ sú v knihe spomenuté príbehy profesora Ladislava Hanusa (časť Aktivisti, kapitola Idealista), ktorý svoje pôvodné postoje do istej miery revidoval a hlavne vojenského kaplána Ľudovíta Veselého, ktorý pre svoje protifašistické postoje upadol do nemilosti cirkvi a nakoniec po potlačení Povstania ako jeho účastník bol popravený.

     

     Ako čitateľa ma zaujal jazyk citátov z ich dobovej publicistiky a inej literárnej tvorby  - všetci uvedení kňazi boli literárne činní a publikovali v regionálnych a celorepublikových periodikách.  

„U nás, na našom slobodnom Slovensku, je hákový kríž práve tak znakom národnej obrody a nového života, ako slovenský dvojkríž.“

„...My, Slováci, svojou centrálnou polohou, neutralitou a nekompromitovanou politikou národnou reprezentujeme tu celé Slovanstvo, ktoré podáva mocným Germánom bratskú a pomocnú ruku. Národní Germáni a národní Slovania majú svojich spoločných nepriateľov a svoje spoločné hospodárske a sociálne starosti. My, Slováci, radi budeme tu mostom a sprostredkovateľmi.“ (Karol Körper, str. 61)

Jazyk nenávistný a veľmi podobný tomu, čo dnes máme možnosť počúvať a čítať na internete alebo občas na letáčikoch v schránke (Déja vu). Ďalej zaujímavé odkazy na rivalitu radikálneho (Machovho) a umierneného (Tisovho a Tukovho) krídla, resp Hlinkovej gardy a HSĽS. Autor na niekoľkých miestach zdôrazňuje rastúci rozpor medzi klerikálnym kurzom vedenia Slovenského štátu a ateistickým (novopohanským) režimom nacistického Nemecka, ktorý je dnešnými sympatizantmi vedome či nevedome ignorovaný (idealizovanie si blahobytného štátu uprostred vojnou rozbitej Európy - aby som citoval klasika - tiež "nie som historik", ale veľmi by som tomu neveril... ).

     Kniha končí epilógom s presahom do súčasnosti a príbehom idealistu dneška. Hrubá propaganda s nájdeným úhlavným nepriateľom, demagógia a romantické spomienky na štát, v ktorom bolo údajne dobre každému, kto z neho nemusel ujsť (alebo nebol z neho vyhnaný alebo vyvezený do táborov  smrti ) je cestou do pekla. Aj keď vám asistujú idealisti s najlepším úmyslom.     



P.S. Dobré a poučné čítanie, ktoré ma núti sa téme Slovenského štátu hlbšie venovať.

Klérofašisti na alterego.sk
    

Pachuť

Príbeh starej dámy (Nataša Holinová – Ikar 2020)

     Neveľkú knižku so sviežimi takmer komiksovými ilustráciami prečítate pohodlným tempom do týždňa, pri expresnom čítaní možno i za dva dni. Autorka vychádza zo skutočných udalostí. Pred časom bol odhalený prípad bytového podvodu v Bratislave. Hlavný hrdina, novinár, sa oboznámi s príbehom 86 ročnej veľmi čipernej pani Glasnerovej, ktorú zbavia opatrovníctva jej chorej dcéry. Úradom určená opatrovníčka však pracuje nad rámec svojich povinností a práv a pokúsi sa o prepis jej bytu do svojho vlastníctva. Narazí však na agilnú starú pani, ktorá nerezignuje a konaniu sa bráni. V tomto momente sa zoznámi s novinárom, ktorý začne rozkrývať spleť väzieb súdov, prokuratúry a úradov, ktoré vytipujú osamelých starších ľudí a neuveriteľne cynicky ich pripravia o bývanie.

     Hlavný hrdina, ktorý prípad zverejní, pomerne rýchlo zistí, že môže „naraziť“. V práci ho nepodržia a v istom momente sa stretne i s ľuďmi, ktorí celý systém riadia a je mu jasné, že nezaváhajú, ak im bude komplikovať život.

     Pani Glasnerová sa zanovito bránila neprajnosti moci už ako dievča. Jej židovská rodina z Nových Zámkov neprežila vojnové roky a ona sama zažila Osvienčim a prežila ho len so šťastím. Mladí, zdraví a silní Židia boli potrební na fungovanie tejto továrne na smrť a osud bol v tomto  ohľade k pani Glasnerovej (v rámci možností) milosrdný. Jej spomienky sú doplňujúcou dejovou líniou románu. Žiaľ, v demokratickej spoločnosti, v tyku s úradmi a na súde je jej pôvod zlomyseľne pripomínaný a musí opäť bojovať o dôstojné prežitie a prehltnúť i antisemitské podpichnutia.

     Takéto príbehy sa určite odohrávajú možno v každom slovenskom meste. Vo veľkých mestách, kde sa susedia takmer nepoznajú (a osobne nepoznajú kompetentných úradníkov), je to určite jednoduchšie. Nemyslime si však, že sa to nemôže stať hocikomu z nás.

Prípad starej dámy