Popis jedného zápasu

Vladimír Palko: Šiel som až na hranu (Karol Sudor-Vladimír Palko, N Press 2019)

     Do konca roka chýba už len jeden deň. Po krátkom rozhodovaní som sa prikloním k uverejneniu posledného príspevku v roku o knihe, ktorú som síce prečítal rýchlo, zanechala však vo mne veľa ťažkých otázok, na ktoré som si osobne úplne poctivo neodpovedal. Jej ústredná téma je taká silná, že prechádza ako deliaca čiara aj medzi mojimi priateľmi a známymi tam, kde som to doteraz tak intenzívne nevnímal.

     Rok 2019 bol naozaj plodný na výborné a zaujímavé knihy. Tesne pred Vianocami vyšla novinka vydavateľstva N Press – rozhovor reportéra Denníka N s bývalým politikom, matematikom, učiteľom a dnes už i publicistom RNDr. Vladimírom Palkom. Karol Sudor sa prezentuje ako reprezentant a obhajca liberalizmu, ktorý kladie otázky zástancovi klasickému kresťanskému konzervativizmu.

     Vladimíra Palka si dlhé roky ako politika a človeka vážim. Jeho odchod z radov KDH bol pre mňa jednou z príčin, prečo som túto stranu prestal voliť. Možno dočasne. Aj preto som so záujmom siahol po vyše 400 stranovom rozhovore.  A neľutoval som. Bolo to vzrušujúce čítanie.

     Drzo som si požičal na názov článku Kafkov Popis jedného zápasu, pretože kniha zápasom je. Pán Palko správne vníma celú svoju politickú kariéru ako zápas. Zápas o charakter štátu, zápas o charakter materskej strany – KDH, zápas s ideológiou liberalizmu, ktorú chce poraziť. A v neposlednom rade sa „pasuje“ aj so svojim „spovedníkom “ a často oponentom Karolom Sudorom.

     Kniha bola často pre mňa futbalovým zápasom anglickej Premier League, v ktorej nedrukujem ani jednému z mužstiev, ale dobrému športu.  (Prepáčte p. Palko, boli ste v defenzíve, takže viac som bol pri Vás.)  Prvá tretina rozhovoru je venovaná detstvu, štúdiám a počiatkom formovania osobnosti v styku s katolíckym i svetským disentom. Jeho láska k rodine a pevnosť viery vo mne nezanecháva žiadnu pochybnosť.

     Otázky pokračujú už do čias, ktoré si viac-menej dobre pamätám (revolúcia a neskoršie roky), aj keď len z pozície vidieckeho pozorovateľa. Tu som sa miestami musel usmiať...  Z Vladimíra Palka sa stáva politik. Určite dobrý, charakterný politik, ale v jeho „speaku“ sa opakovane objavujú slová podraz, zrada, porušenie dohody, naše zásluhy a pod. Nikdy som v žiadnej politickej funkcii nebol, ale roky viem, že politika a vládnutie je neuveriteľne tvrdá súťaž, v ktorej aj spolusediaci kolega striehne na vašu osobnú chybu. Niektoré odpovede VP v tejto časti sú preto pre mňa ťažšie prijateľné.

     Táto kapitola sa samozrejme dotkne i osoby JUDr. Jána Čarnogurského, zakladateľa KDH. Jeho postava si určite zaslúži v dejinách zhodnotenie a ocenenie. Sám respondent, jeho dlhoročný priateľ a obdivovateľ ho síce obhajuje, avšak súčasne v inej kapitole priznáva, že v poslednom období má určité výhrady k postojom a názorom JČ.

     Posledná časť rozhovorov, venovaná zásadným rozdielom medzi liberalizmom a konzervativizmom podľa Vladimíra Palka, je pre mňa najťažšie čítanie. Tu padli aj najostrejšie zásadné otázky. Karol Sudor je miestami vtiahnutý do dialógu ako oponent a pár otázok bolo už pre mňa naozaj na hrane. Naopak, niektoré fakty, ktoré Vladimír Palko použil (a použil ich aj vo svojej knihe Levy prichádzajú),  Sudor preukázateľne označil ako mierne prispôsobené a teda manipulované. Zápas bol teda naozaj vygradovaný.

(Tém a mien je v knihe samozrejme spomenutých ďaleko viac, nechcem prípadného čitateľa oberať o zážitok a prekvapenie.)

     Náročný dialóg dvoch nezlučiteľných názorov na svet končí tak, ako by som od Vladimíra Palka a Karola Sudora očakával. Napriek nezhode džentlmenským poďakovaním prvého z nich za priestor a otázky, ktoré mu p. Sudor položil. (Tak som to pochopil ja...)

Vladimír Palko: Šiel som až na hranu

Čaj u pani barónky Czóbelovej

 Posledná k&k barónka (Silvester Lavrík, Dixit 2019)    

     Štyri kilometre za Kežmarkom, v dolinke, sa nachádza malebná dedinka, dnes už mestská časť Spišskej Belej, Strážky. Hlavná cesta, ktorá ju pretína, obchádza jej väčšiu časť. Autom a autobusom však míňate to najkrajšie, čo sa v obci nachádza. Hneď na začiatku idete okolo dlhého oblúkového plota, ktorý oddeľuje park pod cestou. V parku sa nachádza renesančný kaštieľ a oproti nemu malebný gotický kostolík bez veže s renesančnou zvonicou. Aj neznalec si ako prvé všimne cimburie zvonice a kaštieľa, poznávací znak spišskej renesancie.

     

     Kostolík bol dlho skrytý za budovou malotriedky, ktorú (vážne myslené) osvietené vedenie mesta Spišská Belá pred niekoľkými rokmi dalo zbúrať a poskytlo návštevníkom a i len prechádzajúcim malebný pohľad na susediace architektonické pamiatky.

     Do tohto prostredia vložil Silvester Lavrík dej nového dokumentárneho románu Posledná k&k barónka.   Povojnové roky a nástup komunistickej moci znamenali definitívny zánik šľachtického stavu v Československu. Keďže išlo o relatívne bohatú vrstvu, k tomu s nemeckými alebo uhorskými koreňmi, často sa uchýlila k emigrácii alebo v horšom prípade bola deportovaná na základe Benešových dekrétov. Niekto tu aj z rôznych dôvodov nakoniec ostal.

    

     V chátrajúcom kaštieli zostala barónka Margita Czóbelová, ktorú komunistická moc nechala veľkodušne obývať 4 miestnosti z rozsiahleho sídla. Jej spomienky zaznamenáva v rozhovoroch podivná postava Šlauka Probiera. Celý dej autor naznačuje, že Šlauko bol nasadený udavač. Skôr však nešťastný človek, celý život hľadajúci svoje miesto, ktorý barónke neublížil. V jeho poznámkach sa vynára nám neznámy svet stáročia pretrvávajúch rodov. Barónka plynule prechádza v dialógoch zo slovenčiny do nemčiny a maďarčiny a miestnej spištiny. Glosuje (povojnovú) súčasnosť.  Berie čitateľa na prechádzky po rozsiahlom parku, ktorý  jej štolba Bálint nestíha kosiť, keď nová moc zakáže miestnym sedliakom v kaštieli pomáhať. Jazdí na koni a spomína na túry v Tatrách. Cestuje do Kežmarku v bričke. A maľuje. Veď bola neterou baróna Ladislava Mednyánszkeho, ktorého obrazy sú základom expozície SNG v dnešnej kaštieľnej galérii.

     Vzdelanie, rozhľad a vedomie rodovej histórie, prepletenej s „veľkými“ dejinami Uhorska kontrastuje s hrubosťou nových nastupujúcich pánov. Jej (barónkina) prehra je v kontexte storočia pretrvávajúceho rodu však ak nie dočasná, tak určite len zdanlivá...

     Barónka Czóbelová zomrela v roku 1972 a mnohí Kežmarčania a Belančania si ju ešte pamätajú. Ostatné postavy som väčšinou nepoznal, možno ich autor dotvoril, možno premenoval, čo však nič nemení na jej príbehu o dožívaní miznúceho starého sveta.

Posledná k&k barónka            

Nový tatranský sprievodca trochu inak

Tatranské hrebene – názvoslovie (Viktor Uherka, vlastným nákladom, 2019)

     

     Začnem tým, že som síce podtatranec, ale Vysoké Tatry nemám prechodené a prelezené. Nie som znalcom Tatier ani turistom, aj keď v podhorí a v tatranských osadách sa často a rád s rodinou pohybujem. Každé ráno začínam pohľadom na Lomnický štít (vlastne dnes nie, bola hustá hmla). Turistických sprievodcov a mapy ako kníhkupci sledujeme dlhé roky a v našom kníhkupectve sme predávali prakticky všetko, čo bolo dostupné na slovenskom trhu.

   

    Legenda medzi knihami tohto žánru bol dodnes žiadaný horolezecký sprievodca Arna Puškáša z 80tych rokov. Netypickým sprievodcom bola a doteraz je (v predaji) kniha Laca „Tatka“ Janigu Tatry z oblakov, kde sú chodníky vyznačené na leteckých záberoch. K týmto dvom knihám si dovolím priradiť novinku mladého horolezca Viktora Uherku.

    

    Tatranské hrebene – názvoslovie, 1. diel Kopské sedlo - Javorové sedlo je podrobným popisom vrcholov, hrebeňov, skalných stien, plies a ostatných skalných útvarov Vysokých Tatier. Všetky popisy sú priamo na 83 fotografiách. Autor doplnil fotografickú časť o textový popis hrebeňových skupín a slovensko - poľské názvoslovie, keďže poľské názvy prírodných útvarov Tatier (a napríklad aj maďarské) sa často výrazne líšia od slovenských. Fotografická časť obsahuje aj anglický preklad textu k fotografiám.  

     

     Fotografický sprievodca Viktora Uherku zaujímavé a nadpriemerné dielo, určené klientele, ktorá jeho precíznosť ocení. Nadčasová kniha je zdrojom na dlhé roky. Hlavne, aby vytrvalosť športovca vydržala autorovi pri vydaní ďalších predpokladaných 3 dielov, pretože prvý diel stojí za to.        

Dejiny ľudstva ako dôsledok systémovej chyby

Ľudstvo (Tom Phillips, Eastone Books 2019)

     Ak si chcete oddýchnuť od negatívnych správ, ktoré k nám denne prichádzajú, skúste si prečítať knihu Ľudstvo - Stručné dejiny toho, ako sme všetko pos*ali. Autor knihy, Tom Phillips popísal v 10 kapitolách najväčšie omyly v dejinách ľudstva.

     Niektoré z nich mali podľa autora fatálne dôsledky na chod dejín, vznik alebo zmenu hraníc štátov, alebo na život miestneho obyvateľstva, alebo zmenu prírodných podmienok krajiny.  

     Kapitoly tvoria previazané príbehy osobných omylov a zlyhaní panovníkov, vedcov, cestovateľov, ktoré sú podané ľahkým vtipným tónom.

- Známejšie i  neznáme fakty o neúspešnom ťažení v Rusku najprv Napoleonom, potom Hitlerom, ktorý sa u Napoleona nepoučil, neúspešné objaviteľské cesty Kolumba a ďalších objaviteľov.

- Omyly sovietskych a čínskych prírodovedcov, direktívne presadené totalitným vedením.

- Slepé uličky vedy, ktoré boli odhalené a odstránené až po mnohých rokoch.        

- Vojenské omyly od staroveku až po dnešok, ktoré stáli armády množstvo životov.

- Nakoniec súhrn protirečení veľkých vedcov, ktoré boli zakrátko nimi samými vyvrátené a predpoveď ďalších možných katastrof, ktoré si naším neekologickým chovaním na Zemi a dnes už aj v blízkom kozmickom priestore pripravujeme.

Každá kapitola končí i „TOP 5“ najväčších lapsusov a pochybení v histórii popisovanej oblasti. 

     Príjemná a poučná knižka je na necelý týždeň čítania. Neunaví vás množstvo mien, z ktorých veľkú časť poznáte, na príbehoch, často veľmi krutých, sa skôr zabavíte a zistíte napríklad, že Vikingovia v Grónsku vyhrali jednu z dôležitých bitiek len vďaka tomu, že sestra ich vojvodcu Leifa Eriksona Fredrys vyľakala Grónčanov tým, že si  o*****la  **sia.   😀😀😀

knihu nájdete na stránke alterego.sk