Čaj u pani barónky Czóbelovej

 Posledná k&k barónka (Silvester Lavrík, Dixit 2019)    

     Štyri kilometre za Kežmarkom, v dolinke, sa nachádza malebná dedinka, dnes už mestská časť Spišskej Belej, Strážky. Hlavná cesta, ktorá ju pretína, obchádza jej väčšiu časť. Autom a autobusom však míňate to najkrajšie, čo sa v obci nachádza. Hneď na začiatku idete okolo dlhého oblúkového plota, ktorý oddeľuje park pod cestou. V parku sa nachádza renesančný kaštieľ a oproti nemu malebný gotický kostolík bez veže s renesančnou zvonicou. Aj neznalec si ako prvé všimne cimburie zvonice a kaštieľa, poznávací znak spišskej renesancie.

     

     Kostolík bol dlho skrytý za budovou malotriedky, ktorú (vážne myslené) osvietené vedenie mesta Spišská Belá pred niekoľkými rokmi dalo zbúrať a poskytlo návštevníkom a i len prechádzajúcim malebný pohľad na susediace architektonické pamiatky.

     Do tohto prostredia vložil Silvester Lavrík dej nového dokumentárneho románu Posledná k&k barónka.   Povojnové roky a nástup komunistickej moci znamenali definitívny zánik šľachtického stavu v Československu. Keďže išlo o relatívne bohatú vrstvu, k tomu s nemeckými alebo uhorskými koreňmi, často sa uchýlila k emigrácii alebo v horšom prípade bola deportovaná na základe Benešových dekrétov. Niekto tu aj z rôznych dôvodov nakoniec ostal.

    

     V chátrajúcom kaštieli zostala barónka Margita Czóbelová, ktorú komunistická moc nechala veľkodušne obývať 4 miestnosti z rozsiahleho sídla. Jej spomienky zaznamenáva v rozhovoroch podivná postava Šlauka Probiera. Celý dej autor naznačuje, že Šlauko bol nasadený udavač. Skôr však nešťastný človek, celý život hľadajúci svoje miesto, ktorý barónke neublížil. V jeho poznámkach sa vynára nám neznámy svet stáročia pretrvávajúch rodov. Barónka plynule prechádza v dialógoch zo slovenčiny do nemčiny a maďarčiny a miestnej spištiny. Glosuje (povojnovú) súčasnosť.  Berie čitateľa na prechádzky po rozsiahlom parku, ktorý  jej štolba Bálint nestíha kosiť, keď nová moc zakáže miestnym sedliakom v kaštieli pomáhať. Jazdí na koni a spomína na túry v Tatrách. Cestuje do Kežmarku v bričke. A maľuje. Veď bola neterou baróna Ladislava Mednyánszkeho, ktorého obrazy sú základom expozície SNG v dnešnej kaštieľnej galérii.

     Vzdelanie, rozhľad a vedomie rodovej histórie, prepletenej s „veľkými“ dejinami Uhorska kontrastuje s hrubosťou nových nastupujúcich pánov. Jej (barónkina) prehra je v kontexte storočia pretrvávajúceho rodu však ak nie dočasná, tak určite len zdanlivá...

     Barónka Czóbelová zomrela v roku 1972 a mnohí Kežmarčania a Belančania si ju ešte pamätajú. Ostatné postavy som väčšinou nepoznal, možno ich autor dotvoril, možno premenoval, čo však nič nemení na jej príbehu o dožívaní miznúceho starého sveta.

Posledná k&k barónka