Modlitba za Owena Meanyho

Krátky bohatý život netuctového chlapíka: Modlitba za Owena Meanyho (John Irving – Slovart, dotlač 2019)

     Johna Irvinga ako autora mám rád, jeho romány sú pre mňa príjemným čítaním a tak som siahol po Modlitbe za Owena Meanyho. Rozsah ma trošku strašil, vyberám si skôr knihy okolo 300 strán, táto kniha má skoro dvakrát viac a čítal som ju vyše dvoch týždňov. Sú knihy, ktoré vás nechytia vôbec, alebo chytia ihneď, alebo v určitom okamihu „vás zlomia“.  Príbeh Owena Meanyho je tretím prípadom, pre mňa sa rozbehol zhruba za polovicou (samozrejme, že knihu neodporúčam čítať od tohto bodu, keďže súvislosti musíte mať načítané, aby ste chápali množstvo odvolávok a celý dej).

     

     Román je príbehom netuctového chlapca nielen fyzickým vzrastom, ale aj inteligenciou a jeho rovesníka a celoživotného dobrého priateľa Johna. Spolu prechádzajú základnou, strednou a vysokou školou v jednom z najmenších štátov USA, New Hampshire (ktorý je opakovanou kulisou románov Johna Irvinga) od počiatku 50tych rokov až do roku 1968. Paralelný dej zachytáva už zrelého muža Johna v roku 1987, učiteľa cirkevnej strednej školy v Toronte, komentujúceho americkú politiku a predovšetkým prezidenta Ronalda Reagana.

     Nie sme Američania a neprežili sme si traumu Irvingovej generácie. Nedorastali sme na začiatku úmornej neúspešnej vojny vo Vietname, vktorej padlo skoro 50000 amerických vojakov. Nepamätáme si vraždy bratov Kennedyovcov ani striedanie prezidentov, ktorí si s konfliktom neporadili (spomínaný Ronald Reagan bol v tomto období guvernérom Kalifornie). Irving sa v tejto (smutnej) knihe plnej čierneho humoru s traumou vyrovnáva a odsudzuje ústami rozprávača Johna a druhého hlavného hrdinu Owena zodpovedné politické elity zľava-doprava. Rovnako však naloží i hipíkom a mierovým hnutiam, o ktorých hovorí, že kým sa ich vojna priamo nedotkla (napríklad odvodom do armády), boli rovnako pasívni a tvárili sa, že sa nič nedeje, minimálne v prvých rokoch vojny. Opakujem, že nie som Američan, ktorý prežíval dospelosť v 60tych rokoch, Ronald Reagan pre mňa zostáva prezidentom krajiny, ktorá položila na lopatky Sovietsky Zväz, čo znamenalo zrútenie sovietskeho bloku vazalských štátov, do ktorého sme patrili i my. Johnove komentáre z roku 1987 som teda prečítal trochu s určitým odstupom.

    To však neuberá na kvalite a dynamike príbehu, keďže ťažisko príbehu je v 50-60tych rokoch. Owen je talentovaný, ale svojhlavý študent, ktorý v hľadaní spravodlivosti nerobí kompromisy, John (aj keď na to netlačí), celý život hľadá svojho skutočného otca a Owen mu v tom pomáha. V malom mestečku pôsobí niekoľko protestantských cirkví na čele s výraznými pastormi. Ďalšou výraznou postavou je Johnova divoká až neovládateľná sesternica Hester.  Od detstva je zaľúbená do Owena (aj on do nej), ale jeho životné rozhodnutie, ktoré sa mu stane osudným, neovplyvní.

    Predčasná smrť hlavného hrdinu však je autorom dlho dopredu naznačovaná, aj keď do posledných strán môžete len tušiť ako a prečo. Veď vlastne to je autorova výhoda, že on to už vie a vás – ak chce – do konca potrápi. 

     Ak sa pre knihu rozhodnete, čaká vás príjemné a vo veľkej miere zábavné vyše 500stranové čítanie z pokojného malomesta o americkej mládeži 60tych rokov a o pre ňu ťaživej hrozbe nástupu do armády, ktorá je nasadená v zložitom vojenskom konflikte.       

Modlitba za Owena Meanyho