Za touto ulicou, v neosvelenej štvrti, je svet, ktorý nepoznáš

Prašina (Vojtěch Matocha, Artforum 2019, slovenské vydanie)

     Ešte stále sú prázdniny, mládež má čistú hlavu a trávi voľný čas okrem iného i čítaním. V množstve zábavných "zvieratkovských" príbehov, detských fantasy a detektívok môže nájsť i dobrodružný príbeh prepínajúci medzi naším normálnym a paralelným svetom, ktorý je príťažlivý práve svojou nefantastickosťou.
  

     Prašina. Jedna z mála kníh pre mladších tínedžrov, ktorú som si na odporúčanie nášho priateľa a vydavateľa slovenského vydania prečítal. A neľutujem, bola to „jazda“.

     Dej knihy sa odohráva v Prahe, ktorú nepoznáme. Presnejšie vo fiktívnej štvrti Prašina, ktorá uviazla vo zvláštnej časovej slučke. Nefungujú v nej mobily, internet, nie sú v nej autá, dokonca ani elektrina a ľudia sú takisto uviaznutí na počiatku minulého storočia.

     Hlavný hrdina, tínedžer Jirko, býva už v „modernej“ Prahe a ide navštíviť deda, ktorý žije v Prašine. Dedo ho zverí neznámemu mladíkovi Erikovi a spustí sa lavína problémov, ktorých sa Jirko nezbaví ani doma v  „dnešnej“ Prahe.  A tak sa musí do Prašiny vrátiť aj s dvomi kamarátmi.     

     Niekde som čítal, že kniha pripomína svet Foglaroviek. No, síce nie som znalcom celého Foglarovho diela, možno trochu by štvrť Prašina mohla pripomínať Foglarove Stínadlá, svet sám pre seba. Je v nej všetko – zloduch-protivník s komplicmi, žiarlivosť a zrada, dokonca smrť, všetko v prijateľnej podobe pre vnímanie cieľového čitateľa od 9 rokov (aj keď si myslím, že každý deväťročný(-á) asi ešte nie, pridal by som v odporúčaní 1 až 2 roky). V tomto veku sú dva roky dosť veľkým rozdielom.

     Vojtěch Matocha je povolaním matematik a programátor a hneď mi pri čítaní  napadlo slovné spojenie „teória hier“. Viem si román predstaviť ako počítačovú hru. Hlavní hrdinovia sa dejom posúvajú metódou pokus-omyl, vracajú sa zo slepých uličiek, zatiaľ čo za chrbtom majú spomínaných protivníkov a taktiež kráti sa im čas na vyriešenie kľúčovej záhady. Pre čitateľa je to zábavné a súčasne ho od knihy nepustí (výborne!). Aj preto, že je to detská kniha, je v nej každá kapitola obohatená o výborné ilustrácie skúseného a nadaného komiksového autora Karla Osohu. Opisy exteriérov a interiérov, kde sa odohráva dej knihy, sú poctivé a dôkladné, ilustrácie v odtieňoch sivej len potvrdia to, čo by ste si na základe textu predstavili. 

    Slovenský preklad Prašiny je vydarený, pani prekladateľka prepáči, zrejme jej ušlo slovíčko „okamžik“. Vyrastie nám mladá generácia s jedným bohemizmom v slovnej zásobe, hádam to jazykovedci prežijú. 

    Možno bude kniha aj sfilmovaná, - radšej si počkajme, keď to naozaj bude a autor sľubuje aj jej knižné pokračovanie. Tešme sa. Latka je postavená vysoko.     

Prašina na alterego.sk     

(na stránke nájdete aj originálnu českú verziu a audioknihu v češtine)