Kto sa bojí, nesmie do lesa

Tajný život stromov (Peter Wohlleben – Tatran 2016, slovenský preklad)

     

Nikdy som síce nebol skautom, nechodil som do poľovníckeho krúžku, turistiku „robím“ poskromne, ale určite mám prírodu rád. Som zástanca skôr konzervatívneho bezzásahového ponímania ochrany – súhlasím s názorom, že aspoň malú časť lesov by sme mohli ponechať na starosť divej prírode.  Aj laikovi musí byť jasné, že holoruby krajinu odlesnia, vysušia, erózia pôdy zničí i rastliny a huby žijúce v lese. Na nechránených holinách sa vytratí zver. Takéto kopce po okolí pribúdajú a obnova trvá desaťročia. Deje sa s pričinením človeka – po tatranskej kalamite z roku 2004 krajina medzi Tatranskou Štrbou a Tatranskou Lomnicou je čoraz veselšia a zelenšia, ale verím, že niečo dokáže príroda zvládnuť aj sama, keďže tisícročia vznikala krajina bez (alebo napriek) zásahu človeka.

     

     Nedávno vyšla séria krásnych kníh o prírode od nemeckého lesníka a vedca Petra Wohllebena. Ako prvý bol vydaný Tajný život stromov. Les a prales je živým organizmom, stromy medzi sebou komunikujú a dokonca napríklad pri chorobe si pomáhajú. Dožívajú sa násobne vyššieho veku ako živočíchy – 100 rokov je v živote pralesného stromu ešte stále mladosť a prevažne hospodárske lesy, ktoré vidíme okolo nás, sú vlastne mladina, v ktorej všetky spomínané vzťahy sú vlastne na začiatku, ktorý pravidelne s motorovámi pílami „refrešneme“.   

     

     Názov prales som mal spájaný vždy s exotickou Afrikou, Južnou Amerikou alebo s juhovýchodnou Áziou. Pritom malé územia pralesov máme aj u nás.  Wohlleben pútavo opisuje, ako vzniká, ako veľké stromy chránia malé (ich „deti“) , alebo ako stromy „myslia“ (ukazuje to na príklade dubov a bukov) - po premnožení diviakov niekoľko rokov nerodia, keďže žalude a bukvice sú ich obľúbenou potravou, ale nezostávajú v zemi ako semienka – zárodky novej generácie spomínaných stromov.  Čo všetko sa deje v lese napovedia názvy kapitol hneď na 3. strane v obsahu: Etiketa stromov, Škola stromov, Drevená klimatizácia, Sociálna bytová výstavba, Chorý strom, Deti ulice a ďalšie.

     

     Kapitolky sú krátke, čítanie poučné, a nám, laikom zrozumiteľné, pritom často som mal pocit, že to predsa viem, že tieto súvislosti poznám.  Aj tak, keď teraz občas vstupujem do lesa, pozerám sa naň opäť iným pohľadom.

     

     Autor pokračuje ďalšími zaujímavými a rovnako kvalitnými knihami úvah, za všetky spomeniem aspoň Duševný život zvierat. V poslednom čase sa veľa hovorí  o tom, že „zviera nie je vec“. Okrem mačiek, psov a iných domácich miláčikov to rovnako platí i o lesnej zveri, ktorá si žije svojím životom.  Z mnohých myšlienok som si napríklad zapamätal autorovu výzvu „neprikrmovať!“.  Chcete vedieť prečo? Prečítajte si. 😉

Tajný život stromov

séria kníh Petra Wohllebena o prírode