streda 24. júla 2019

Všetko možné, len nie pomôcka na výučbu dejepisu!


 Juraj Jánošík® proti Dračiemu rádu (Svetozár Olovrant - Marenčin PT 2018)


      V ankete o najväčšieho Slováka sa umiestnila aj historická postava legendárneho zbojníka a zástancu práv chudobných (Slovákov) Juraja Jánošíka z Terchovej. Na anketu máme každý svoj názor, osobne som jej venoval len minimálnu pozornosť a verím, že Juraj bol nominovaný viac-menej z recesie, keďže jeho život a skutky boli idealizované a podávané skôr ako povesti. Bol – nech mi prepáčia všetci jeho obhajcovia a obdivovatelia – v čase jeho pôsobenia považovaný za zločinca, nie národného buditeľa a bol popravený v zmysle vtedajšieho práva. Legenda však prežila a dodnes je bezmála synonymom odboja proti útlaku a vykorisťovaniu hornouhorského poddanstva. Nakoniec, Poliaci z oravského a spišského pohraničia si ho tiež trošku privlastňujú, keďže Schengen v istej forme už fungoval v osemnástom storočí 🙂 a zboj nepoznal hraníc.

     Tradičný heroizujúci obraz národného hrdinu rozšíril (alebo zbúral?) v novom románe Svetozár Olovrant. Juro Jánošík z Terchovej prežíva v knihe ďaleko dobrodružnejší život a mení dejiny v oveľa väčšom rozsahu. Stáva sa spojencom a blízkym priateľom palatína Turza, zbojníckym kapitánom, milovníkom žien všetkých spoločenských postavení. Na technických vynálezoch Johanna von Kempelena prebrázdi pol Európy aj Stredozemné more. Stretáva panovníkov a historické postavy, až pozorný čitateľ začne pochybovať, či sa hlavné postavy skutočne mohli v deji a časovom období stretnúť. Nemohli, ale o to v tomto veselom čiastočne rytierskom románe, detektívke a cestopise nejde.

     Boj Jura Jánošíka proti tajomnému Dračiemu rádu je husto „prešpikovaný“ milostnými scénami, samozrejme ponímanými ako groteska. Slabšie povahy a mládež do 15 rokov rovnako zmätú spomínané historické postavy vo svojskom výklade autora – školáci knihu nesmú použiť ako učebnicu dejepisu, lebo prepadnú🙂, slabšie povahy tiež, ale od hanby nad textom).


     Neviem, kto sa skrýva pod menom Svetozára Olovranta, príbeh je svižný a vtipný a (mne) pripomína poviedky z 90tych rokov od generácie autorov Dušana Taragela a Petra Pišťanka. Ak sa rozhodnete knihu prečítať (a očakávate ľahký humor), je to príjemná injekcia tesne pred spaním. Z textu som dedukoval, že kniha je prvou časťou série, pri rozhovore bol pán vydavateľ z mojej otázky ohľadom pokračovania prekvapený... Svetozár Olovrant podľa toho fabuluje nielen v románe, ale aj vo vydavateľstve. Tak si na to počkáme 😉.     


Juraj Jánošík® proti Dračiemu rádu

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára