nedeľa 17. mája 2020

Severské krátke leto. Desiatky kilometrov lesov. Kde ťa v nich nájdem?

Strieborná cesta (Stina Jackson, Lindeni 2020)


     Na severe Švédska, ktoré je v tejto časti redšie osídlené, sa vinie hlbokými lesmi, menšími osadami a farmárskymi samotami Strieborná cesta. Na nej sa už tretí rok každú noc preváža stredoškolský učiteľ Lelle (Lennart). V palubnej skrinke si vozí pištoľu. Postupne prehľadáva opustené chaty a usadlosti, v ktorých hľadá stratenú dcéru.

     Počas leta vystúpi z vlaku tridsiatnička Silje s dorastajúcou dcérou Mejou. Na internete sa zoznámila so samotárom Tornbjörnom, s ktorým sa rozhodne žiť. Silje je ťažká alkoholička, ktorá má za sebou niekoľko neúpešných vzťahov, tak sa chytá i tejto príležitosti, aj keď Tornbjörn je čudák s do istej miery podozrivou minulosťou. Meja nemôže vystáť predovšetkým svoju matku a preto pri prvej príležitosti uteká k svojej novej známosti – Carlovi-Johanovi, ktorý žije s rodičmi a bratmi na veľkej farme.   

     Postupne sa dozvedáme, že tento kraj je útočiskom samotárov, vojnových veteránov a zatvrdilých horalov, ktorí sú naozaj veľmi svojskí. Lelle sa pri svojom hľadaní neraz pozerá zoči-voči nabitej zbrani obyvateľa podozrivého zrubu, ktorý by ju neváhal použiť. Hlboké lesy ľahko schovajú stopu po akomkoľvek zločine. Medzitým sa stane ďalšia nepríjemná udalosť, dej sa zrýchli a my, čitatelia, sa prehrýzame ku koncu knihy, aby sme zistili, ako to celé dopadne.

     Temný príbeh nie je „prehnaný“, ako to už dnes v trileroch býva. Žiadne pohrebisko desiatok brutálne umučených obetí. Žiadne stopy, žiadni svedkovia. Autorke by som možno vytkol náznaky erotických scén, ktoré pôsobia v detektívke trochu zbytočne „romanticky“ (Silje bola v románe oblečená možno len pri príjazde vlakom). Na jednej strane sa Stina Jackson vyhýba hrubému hovorovému slovníku, ktorý by som očakával od sedliakov a na druhej strane im do úst vkladá ťažké až „intelektuálne“  konštrukcie typu   „Svet sa rúti do záhuby a Švédsko začalo s odzbrojovaním. Čo si o tom myslíš ty, Meja? “. No, neviem. Aj tu sa pri pive nadáva na Ameriku a Brusel, filozofický kontext však na rozdiel od postulátov bláznivého švédskeho farmára je prakticky nulový.

    Všetko spomínané sa začne vo voňavom polárnom lete, kedy slnko nad krajinou nezapadá a skončí v zimnom období, v čase celodenného šera až tmy. Príbeh Lelleho, Meji a čudákov z Norrlandu má prekvapujúce rozuzlenie. Ako vždy pri slušnej detektívke - radšej len prečítať ako prežiť.  




Strieborná cesta

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára