Chystáte sa vydať knihu? Najprv si prečítajte dobre mienené rady Michaely Zamari

Zákulisie samovydávania (Michaela Zamari, vlastným nákladom, 2020)

     Táto kniha nie je beletriou, skôr popularizujúcou až motivačnou príručkou mladej románovej autorky a vydavateľky.

     Michaela Zamari je autorkou niekoľkých úspešných románov s romantickou tematikou. Nečítal som ich, nie je to žáner, ktorý sledujem, čím nechcem o nich nijak pochybovať. To, v akej kvalite ich produkuje a dokonca vydáva vo vlastnom náklade, vypovedá o nej, že ide o schopnú a talentovanú osobu.

     V kníhkupectve pracujem 28 rokov, založili sme ho s kolegom-spoločníkom a dodnes sme prežili mnoho krásneho i ťažkého a prešli nám rukami desiatky tisíc úspešných, priemerných i zlých kníh. Pritom obchodne neúspešná kniha nemusí byť nekvalitná, môže byť žánrovo „mimo“ záujmu alebo môže byť vydaná v období momentálneho presýtenia trhu a bez reklamy sa v dave stratí.

     Aby sa toto (práve vašej) knihe nestalo, napísala sl. Zamari výborný príbeh vlastnej cesty k samovydávaniu kníh, ktorá môže byť pre niektorých povzbudením k tvorbe, ale aj varovaním, že vydávanie aj malej knihy je rozsiahly komplex činností, na konci ktorých nie je úplne istý výsledok.

     Ak vás vydavateľská téma a pozadie fungovania tejto činnosti trochu zaujíma, táto knižka je fundovaným a veľmi zrozumiteľným prehľadom prakticky všetkých činností a faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech vydavateľského i autorského snaženia. Prečítajte si ju a v prvom rade si pozrite aj jej vyhotovenie.

     Aj keď ide o takmer odbornú príručku (a možno práve preto), autorka si dala záležať aj na obálke, ktorej realizácia pôsobí príjemne a vyslovene vás do knihy pozýva. Obaly vydaných titulov len upozornia, že Michaela Zamari je ako autor aj vydavateľ už „mazák“, nie čistý teoretik. Knižku rozčlenila do tematických kapitoliek a v texte často využíva zvýraznené odkazy, čím upúta vašu pozornosť na dôležitú myšlienku. Otvorene hovorí o číslach, sumách a odporučí obchodné, účtovnícke aj právne kroky, čím vám ako prípadnému záujemcovi o vydávanie ušetrí čas i peniaze. Popri obsahu i forme, ktoré možno len chváliť, je knižka príjemným čítaním aj vďaka kvalitnej korektúre – jazyk si netrúfam úplne posudzovať, gramatické chyby ani preklepy som však nenašiel, aj to vypovedá o jej pozornom prístupe.

Čo ku knižke dodať? Autorka z pohľadu (malého) kníhkupca nespomenula ešte toto:

-    

•        Kniha tiež podlieha sezónnosti, sú obdobia, keď predaje klesajú (marec-máj) a naopak stúpajú (október-január), s tým musí vydavateľ tiež počítať.
•        Marketingová podpora formou prezentácií a besied v období jún-september sa nám neosvedčila, potenciálni zákazníci sú už „rozlietaní“ na dovolenky a skutočne na tieto besedy nám skôr neprišli – táto skúsenosť sa vzťahuje na malé mesto, v ktorom pôsobíme, nemusí to byť všeobecná skutočnosť.   
•        Knihu musíte niekde vytlačiť, lehoty výroby autorka spomína, nezabudnite však, že tlačiarne sú vyťažené a svoju výrobu plánujú – ak chcete mať vydanú  knihu na Vianoce, nemôžete prísť do tlačiarne 20. novembra, zákazku vám veľmi pravdepodobne odmietnu.    
•        Nebojte sa rozmýšľať i nad iným obdobím, začiatok februára môže byť rovnako dobrý, ľudia sú už z Vianoc oddýchnutí a hľadajú novinky, ktoré sa v decembri navzájom prebíjajú 
•        Určite mi dá Michaela Zamari za pravdu – prvotná autorská motivácia by nemala byť na 1. knižke zarobiť, tak to nefunguje a veľmi rýchlo zhoríte. Vydávanie aj tvorba sú dlhou cestou. Dlhé roky sme mali interný bonmot, že na Slovensku sú asi 3 ľudia, ktorí žijú z písania, možno je ich aj viac, ale popri tom sú často ako autorka v inom zamestnaní, prípadne v príbuzných odboroch ako režiséri, scenáristi, redaktori, nie však hneď spisovatelia na plný úväzok na voľnej nohe.
•         Ak sa na túto cestu dáte, prečítajte si ešte výbornú knihu českého vydavateľa p. Pistoria Jak se dělá kniha. Okrem ďalších technických zaujímavostí nájdete v nej grafy predaja, ktoré napriek 10ročnému odstupu stále platia. (MZ túto tému tiež spomína).
•         Naša prvá otázka samovydavateľovi a predovšetkým samopredávajúcemu znie: „Kedy ste knihu vydali a plánujete ju zaradiť do niektorej z celoslovenských distribúcií“? Ak bola kniha vydaná pre 2-3 rokmi a doteraz nie je úspešná, je to znamenie, že vydavateľ si už nevie s predajom poradiť a naša nevyslovená protiotázka je „a kde si bol doteraz?“. Ak ju plánuje zaradiť do distribúcie a predtým si obíde známejšie kníhkupectvá, ihneď si skontrolujeme nákupnú cenu, keďže vieme, že distribútor zľavu, ktorú MZ spomína, si od vydavateľa vyžiada  a stáva sa nám, že knihu od distribútora potom kúpime lacnejšie a s jednoduchšími štandardnými obchodnými podmienkami, keďže s distribútorom spolupracujeme prakticky denne.

     V hlave mám ešte zo desať ďalších odrážok, žiadna z nich však nie je výhradou voči zaujímavej a pre knižný trh potrebnej knihe. Držím Vám palce, Michaela.

Predávate byt? Predávate byt vo Švédsku? Tu je príručka pre mimoriadne situácie

Obhliadka bytu (Fredrik Backman, Ikar, 2020)

     Na predmestí Göteborgu je v pondelok ráno rušno. Ranní rybári na malebnom jazierku Stentsjön ako vždy rozložia kempingové stoličky a stojky na udice a prehodia medzi sebou 2-3 uvítacie vety. Dnes ich však niečo vyruší. Na hladine sa pohojdáva podivný čierny vak. Pre istotu privolajú hliadku mestskej polície. Čo ak to nie je len vrece s odpadkami, ktoré sa nedopatrením prikotúľalo až do vody? Zatiaľ na druhej strane mesta v odpadkom koši zmiznú fleeceové rukavice s červenou škvrnou na dlani. Ich majiteľ si na benzínovom čerpadle umyje ruky, v kávomate si vezme presso s mliekom a o chvíľu sa stratí v kolóne áut, posúvajúcich sa do centra v rannej špičke.

     Prepáčte, predchádzajúci odstavec som si úplne vymyslel. Keď vidím množstvo knižných noviniek, prekladaných zo škandinávskych jazykov, zameraných prevažne na detektívny žáner s veľmi temným rozuzlením, pri švédskom autorovi mi napadá krimipríbeh ako prvý. Tentokrát to nie je celkom tak.

     Fredrik Backman napísal s ľahkým humorom dramatický príbeh s detektívnym pozadím. Je v ňom krv, výstrel, lúpež, rukojemnícka dráma, ba aj smrť. Sú to však len kulisy osobného príbehu  únoscu – hlavného hrdinu.   

     Dej sa skutočne točí okolo obhliadky bytu v ktorej sa stretne mladý a starší manželský pár, osamelá vdova, sebavedomá päťdesiatnička, lupič a záhadná postava polonahého chlapíka v králičej maske. V čakaní na záchranu / vyriešenie krízy si postupne vyrozprávajú svoje životné príbehy i pohnútky, ktoré ich doviedli k rozhodnutiu kúpiť byt. 

     Takto sa paralelne odohráva hlavný príbeh vyšetrovania s obhliadkou miesta činu a výsluchmi svedkov, skutočné udalosti v byte - v dejisku rukojemníckej drámy a spomínané odbočenia do minulosti zadržiavaných i zločinca. Vyšetrovanie vedú policajti - otec a syn, pre ktorých je prípad veľkou príležitosťou ukázať svoj kriminalistický talent, ktorý je v malom bezpečnom mestečku neviditeľný.

     Postupne zistíte, že časť hlavných hrdinov vrátane policajtov je previazaná udalosťou z minulosti. Všetkých iritujú Štokholmčania – synonymum dravosti, nadradenosti, voľnomyšlienkárstva, ktorých však musia znášať a prijímať. (Ako my tu radi používame prepytujem Blava 😉) Postupne však objavia niečo dôležitejšie.  Niektorým to „docvakne“samo, niektorí to pochopia v dlhých rozhovoroch v zamknutom byte...

     V Göteborgu sa v tom čase možno naozaj stalo niečo desivé. V mestečku Fredrika Backmana... nechajte sa prekvapiť.     

Obhliadka bytu 

Severské krátke leto. Desiatky kilometrov lesov. Kde ťa v nich nájdem?

Strieborná cesta (Stina Jackson, Lindeni 2020)

     Na severe Švédska, ktoré je v tejto časti redšie osídlené, sa vinie hlbokými lesmi, menšími osadami a farmárskymi samotami Strieborná cesta. Na nej sa už tretí rok každú noc preváža stredoškolský učiteľ Lelle (Lennart). V palubnej skrinke si vozí pištoľu. Postupne prehľadáva opustené chaty a usadlosti, v ktorých hľadá stratenú dcéru.

     Počas leta vystúpi z vlaku tridsiatnička Silje s dorastajúcou dcérou Mejou. Na internete sa zoznámila so samotárom Tornbjörnom, s ktorým sa rozhodne žiť. Silje je ťažká alkoholička, ktorá má za sebou niekoľko neúpešných vzťahov, tak sa chytá i tejto príležitosti, aj keď Tornbjörn je čudák s do istej miery podozrivou minulosťou. Meja nemôže vystáť predovšetkým svoju matku a preto pri prvej príležitosti uteká k svojej novej známosti – Carlovi-Johanovi, ktorý žije s rodičmi a bratmi na veľkej farme.   

     Postupne sa dozvedáme, že tento kraj je útočiskom samotárov, vojnových veteránov a zatvrdilých horalov, ktorí sú naozaj veľmi svojskí. Lelle sa pri svojom hľadaní neraz pozerá zoči-voči nabitej zbrani obyvateľa podozrivého zrubu, ktorý by ju neváhal použiť. Hlboké lesy ľahko schovajú stopu po akomkoľvek zločine. Medzitým sa stane ďalšia nepríjemná udalosť, dej sa zrýchli a my, čitatelia, sa prehrýzame ku koncu knihy, aby sme zistili, ako to celé dopadne.

     Temný príbeh nie je „prehnaný“, ako to už dnes v trileroch býva. Žiadne pohrebisko desiatok brutálne umučených obetí. Žiadne stopy, žiadni svedkovia. Autorke by som možno vytkol náznaky erotických scén, ktoré pôsobia v detektívke trochu zbytočne „romanticky“ (Silje bola v románe oblečená možno len pri príjazde vlakom). Na jednej strane sa Stina Jackson vyhýba hrubému hovorovému slovníku, ktorý by som očakával od sedliakov a na druhej strane im do úst vkladá ťažké až „intelektuálne“  konštrukcie typu   „Svet sa rúti do záhuby a Švédsko začalo s odzbrojovaním. Čo si o tom myslíš ty, Meja? “. No, neviem. Aj tu sa pri pive nadáva na Ameriku a Brusel, filozofický kontext však na rozdiel od postulátov bláznivého švédskeho farmára je prakticky nulový.

    Všetko spomínané sa začne vo voňavom polárnom lete, kedy slnko nad krajinou nezapadá a skončí v zimnom období, v čase celodenného šera až tmy. Príbeh Lelleho, Meji a čudákov z Norrlandu má prekvapujúce rozuzlenie. Ako vždy pri slušnej detektívke - radšej len prečítať ako prežiť.  

Strieborná cesta

Dospievajúci adoptovaný gay v Dubline 60tych až 70tych rokov. Na zápletku stačí, nie?

Neviditeľné besy srdca (John Boyne – Slovart 2019) 

     Rozsiahly román jedného z najvýznamnejších súčasných írskych autorov. Dejiny Írska po roku 1945 v osobnom príbehu. To však asi trochu zveličujem. 

     Skôr by sa dalo povedať, že je to príbeh dlhý čas utajeného homosexuála, ktorého coming out bol vzhľadom na írske spoločenské pomery v 50tych až 70tych rokoch 20. storočia veľmi ťažký až nemožný. Takýto román som pravdu povediac ešte nečítal a po prvých 20tich stranách som váhal, či ho budem čítať ďalej, keďže téma je mi cudzia... Román je však napísaný veľmi pútavo, „obávané(?)“ sexuálne scény sú vykreslené len veľmi okrajovo alebo vôbec a ani som sa nenazdal a preletel som vyše 560 strán textu plného zvratov na pozadí dejinných udalostí, ktoré si musíme pamätať. V románe je minimum opisov a takmer celý prebieha v rozsiahlych dialógoch, ktoré však nie sú únavné, len vyžadujú pozornosť. Tá mi občas uteká a tak som sa pár krát v knihe o polkapitolku vracal. 

     Autor si s dejinami Írska tak trochu vyrovnával účty. Z dostupných zdrojov som vedel, že to bola katolícka krajina s neskutočne prísnym potieraním mimomanželských vzťahov, ktoré však aj tak existovali a hriechmi cirkvi, ktoré boli naopak tajené alebo spoločensky ospravedlnené. Homosexualita bola samozrejme netolerovaná a v utajení prežívala len vo väčších mestách, kde sa slobodní (alebo formálne ženatí) muži „v dave stratili“. Z tohto pohľadu beriem knihu ako reakciu na dobu, ktorú hlavná postava prežila. John Boyne v doslove hovorí o vlastnej homosexuálnej orientácii, jeho román je teda (osobnou) výpoveďou o živote a spoločenskom postavení tejto menšiny v 2. polovici 20teho storočia. 

     Hlavná postava Cyril Avery, ale aj jeho (aj hetero) priatelia po celý život hľadajú lásku, ktorú buď nenájdu, alebo ju aj tak rýchlo stratia. Nie je superhrdina, urobí niekoľko zlých rozhodnutí. Stretne sa i s nevyšetrenou násilnou smrťou, ako možný svedok i ako blízky človek obete, ale radšej zuteká . Niekomu však podá pomocnú ruku a... zachová sa, ako vie, ako by sme sa asi zachovali i my. Väčšina ctihodných občanov Dublinu, s ktorými sa stretá, nemá nad hlavou práve svätožiaru. Opisy pokryteckej spoločnosti poznáme i od nás, skutky predstaviteľov cirkvi sa mi ako veriacemu zle čítali, aj keď v časoch dnešných odhalení sú asi pravdivé. 

     Zhrnul by som to asi takto: ako román výborný, ako poznanie sveta tých „iných“ zaujímavý a neurážajúci ani jednu stranu (predchádzajúcu vetu tým nepopieram). Najdôležitejšie som však zabudol – hlavnému hrdinovi a rozprávačovi nechýba zmysel pre humor, vážny príbeh podal príjemnou a vtipnou formou a čítanie som prerušoval až únavou a hladom :-).

Neviditeľné besy srdca

Viete, ako vami médiá, politici a obchodníci manipulujú?

Sila rozumu v bláznivej dobe (Ján Markoš,  N Press 2019)

     Stručná učebnica kritického myslenia predovšetkým vo vzťahu (nás) bežných ľudí k dnešným médiám, sociálnym sieťam a politikom vyšla v pravom čase. Ako autor hovorí v jednej z kapitol, informačné technológie za posledných 30 rokov prešli skokovým vývojom, veľmocenská rovnováha sa taktiež úplne zmenila, ale ľudský mozog takýmto rýchlym vývojom pochopiteľne neprechádza.

     Z tohto dôvodu sa stávame ľahkou korisťou manipulatívnych techník, ktoré pripravujú marketing politických strán aj sledujú a následne moderujú naše nákupné správanie. Ján Markoš jednotlivé techniky v knihe popísal a doplnil množstvom názorných príkladov, citácií a grafov.

     V texte často nájdete udalosti a výroky, ktoré ste už poznali – autor rozoberá citáty Róberta Fica, Vladimíra Mečiara, Donalda Trumpa a napríklad i Andreja Babiša, súčasne však vysvetľuje prečo a ako  to hovoria, čo akcentujú a s akým cieľom. 

     Vo veľkej miere sa ďalej venuje počítačovej bezpečnosti. Sociálne médiá, ale aj samotné pripojenie k internetu vyhodnocujú množstvo údajov o používateľoch, ktoré môžu byť využité obchodne alebo na (našu) diskreditáciu. Autor tu používa termín internetoví narkomani a ponúka návod, ako sa tejto novodobej závislosti brániť. Okrem toho používa príklad projektu zneužívania personálnych informácií v Číne, kde človek s negatívnym hodnotením (napríklad s evidovanými prečinmi až trestným stíhaním – ide samozrejme aj o odporcov režimu) môže byť obmedzovaný i v takých banálnostiach ako je nákup cestovného lístka do rýchlovlaku alebo letenky. Tu už je namieste prirovnanie k Orwellovmu románu 1984.   

     Na záver by som ešte chcel dodať, že každý z nás má svoje politické a hodnotové preferencie a môže mať výhradu až averziu napríklad k vydavateľovi knihy. Publikácia Sila rozumu v bláznivej dobe je však výbornou pomôckou pre pozorného čitateľa, či už viac konzervatívneho, liberálneho, alebo aj ľavicovo zameraného, ak vás téma zaujíma, odporúčam  knihu bez predpojatosti prečítať.   

Sila rozumu v bláznivej dobe

Tragédia kňazov, angažujúcich sa v slovenskej politike 1935-1945.

Klérofašisti  (Miloslav Szabó, Slovart 2019)

     Historik a germanista Miloslav Szabó prináša zaujímavý pohľad na korene a postupné premeny ideológie a propagandy, šírené nadšencami, idealistami až fanatikmi z radov kňazov katolíckej a evanjelickej cirkvi na Slovensku v rokoch 1. ČSR a hlavne počas trvania Slovenského štátu.  – Hneď na začiatku však upozorňuje, že kniha nie je o Jozefovi Tisovi, ani o Andrejovi Hlinkovi.  

     Myslenie angažovaných kňazov pozostáva z mixu počiatočného panslavizmu, (historického) antisemitizmu, myšlienky národného socializmu a predurčenosti cirkvi (kresťanstva) v boji proti liberalizmu a boľševizmu. Pod boľševizmom myslia existenciu sovietskeho Ruska, vedeného židovskými elitami. Židia v ich textoch riadia aj liberálnych nepriateľov Nemeckej ríše, predovšetkým Britániu a USA.  V priebehu 2. svetovej vojny a existencie Slovenského štátu majstrovsky zdôvodňujú napadnutie katolíckeho a slovanského  Poľska, pakt Nemecka so Sovietskym Zväzom, ktorý Nemecko o 2 roky poruší. Po vojne sa niektorí z nich nehanbia viac či menej úspešne obhajovať záchranou židovských spoluobčanov...

     Kniha je rozdelená do 3 častí: Aktivisti, Extrémisti a Martýri. V každej z nich je rozobraná činnosť  jedného významného kňaza, ktorý sa spoločensko-politicky angažoval v uvedenom období. Protagonisti sa často svojimi postojmi  a skutkami  dostávali na/za hranicu tolerancie slovenskej cirkevnej vrchnosti – v časti Extrémisti je opísaný príbeh Viliama Riesa, ktorý bol z cirkvi exkomunikovaný.

     Ako „protipríklady“ sú v knihe spomenuté príbehy profesora Ladislava Hanusa (časť Aktivisti, kapitola Idealista), ktorý svoje pôvodné postoje do istej miery revidoval a hlavne vojenského kaplána Ľudovíta Veselého, ktorý pre svoje protifašistické postoje upadol do nemilosti cirkvi a nakoniec po potlačení Povstania ako jeho účastník bol popravený.

     

     Ako čitateľa ma zaujal jazyk citátov z ich dobovej publicistiky a inej literárnej tvorby  - všetci uvedení kňazi boli literárne činní a publikovali v regionálnych a celorepublikových periodikách.  

„U nás, na našom slobodnom Slovensku, je hákový kríž práve tak znakom národnej obrody a nového života, ako slovenský dvojkríž.“

„...My, Slováci, svojou centrálnou polohou, neutralitou a nekompromitovanou politikou národnou reprezentujeme tu celé Slovanstvo, ktoré podáva mocným Germánom bratskú a pomocnú ruku. Národní Germáni a národní Slovania majú svojich spoločných nepriateľov a svoje spoločné hospodárske a sociálne starosti. My, Slováci, radi budeme tu mostom a sprostredkovateľmi.“ (Karol Körper, str. 61)

Jazyk nenávistný a veľmi podobný tomu, čo dnes máme možnosť počúvať a čítať na internete alebo občas na letáčikoch v schránke (Déja vu). Ďalej zaujímavé odkazy na rivalitu radikálneho (Machovho) a umierneného (Tisovho a Tukovho) krídla, resp Hlinkovej gardy a HSĽS. Autor na niekoľkých miestach zdôrazňuje rastúci rozpor medzi klerikálnym kurzom vedenia Slovenského štátu a ateistickým (novopohanským) režimom nacistického Nemecka, ktorý je dnešnými sympatizantmi vedome či nevedome ignorovaný (idealizovanie si blahobytného štátu uprostred vojnou rozbitej Európy - aby som citoval klasika - tiež "nie som historik", ale veľmi by som tomu neveril... ).

     Kniha končí epilógom s presahom do súčasnosti a príbehom idealistu dneška. Hrubá propaganda s nájdeným úhlavným nepriateľom, demagógia a romantické spomienky na štát, v ktorom bolo údajne dobre každému, kto z neho nemusel ujsť (alebo nebol z neho vyhnaný alebo vyvezený do táborov  smrti ) je cestou do pekla. Aj keď vám asistujú idealisti s najlepším úmyslom.     



P.S. Dobré a poučné čítanie, ktoré ma núti sa téme Slovenského štátu hlbšie venovať.

Klérofašisti na alterego.sk
    

Pachuť

Príbeh starej dámy (Nataša Holinová – Ikar 2020)

     Neveľkú knižku so sviežimi takmer komiksovými ilustráciami prečítate pohodlným tempom do týždňa, pri expresnom čítaní možno i za dva dni. Autorka vychádza zo skutočných udalostí. Pred časom bol odhalený prípad bytového podvodu v Bratislave. Hlavný hrdina, novinár, sa oboznámi s príbehom 86 ročnej veľmi čipernej pani Glasnerovej, ktorú zbavia opatrovníctva jej chorej dcéry. Úradom určená opatrovníčka však pracuje nad rámec svojich povinností a práv a pokúsi sa o prepis jej bytu do svojho vlastníctva. Narazí však na agilnú starú pani, ktorá nerezignuje a konaniu sa bráni. V tomto momente sa zoznámi s novinárom, ktorý začne rozkrývať spleť väzieb súdov, prokuratúry a úradov, ktoré vytipujú osamelých starších ľudí a neuveriteľne cynicky ich pripravia o bývanie.

     Hlavný hrdina, ktorý prípad zverejní, pomerne rýchlo zistí, že môže „naraziť“. V práci ho nepodržia a v istom momente sa stretne i s ľuďmi, ktorí celý systém riadia a je mu jasné, že nezaváhajú, ak im bude komplikovať život.

     Pani Glasnerová sa zanovito bránila neprajnosti moci už ako dievča. Jej židovská rodina z Nových Zámkov neprežila vojnové roky a ona sama zažila Osvienčim a prežila ho len so šťastím. Mladí, zdraví a silní Židia boli potrební na fungovanie tejto továrne na smrť a osud bol v tomto  ohľade k pani Glasnerovej (v rámci možností) milosrdný. Jej spomienky sú doplňujúcou dejovou líniou románu. Žiaľ, v demokratickej spoločnosti, v tyku s úradmi a na súde je jej pôvod zlomyseľne pripomínaný a musí opäť bojovať o dôstojné prežitie a prehltnúť i antisemitské podpichnutia.

     Takéto príbehy sa určite odohrávajú možno v každom slovenskom meste. Vo veľkých mestách, kde sa susedia takmer nepoznajú (a osobne nepoznajú kompetentných úradníkov), je to určite jednoduchšie. Nemyslime si však, že sa to nemôže stať hocikomu z nás.

Prípad starej dámy