Zomrieť pre vlajku (Tim Marshall – Premedia 2019)
Vlajka, zástava je bežný štátny symbol. Vidíme ich visieť na
verejných budovách, na štadiónoch pri športových podujatiach, na demonštráciách
a verejných zhromaždeniach. Tak ako náš dvojkríž na trojvrší
a trikolóra majú presne určené proporcie, farby a symboliku, vlajky
na celom svete tak isto majú svoju históriu, predpísaný vzor a presné pravidlá
používania.
Britský novinár, politický geograf a historik Tim
Marshall sa podujal napísať stručné dejiny vlajky a štátnych útvarov
a organizácií, ktorých vlajky reprezentujú.
Vlajky USA, Veľkej Británie a európskych štátov sú pre
nás „notoricky“ známe, aj keď detaily zloženia napríklad britskej vlajky som
osobne vedel len približne. Svätý Juraj, Svätý Patrik, Svätý Ondrej
a Union Jack je hotový. Zaujímavé boli príbehy vlajok Kosova, Bosny
a Hercegoviny a nakoniec i Nemecka.
V ďalšej
kapitole autor popisuje vznik arabských vlajok, keďže (aj) štáty arabského
polostrova vznikali v dnešných hraniciach až v 20. storočí. Na
niektorých z nich sa nachádza aj verš z Koránu, resp. krátke islamské
vyznanie viery, preto napríklad hanobenie vlajky Saudskej Arábie je považované
za urážku Islamu. Marshall spomína príbeh potlačených potravinových vrecúšok
vlajkami účastníkov majstrovstiev vo futbale, čo urazilo arabské mužstvá, keďže
vlajka s uvedeným veršom sa nesmie pokrčiť a zahodiť do
odpadkov. "Zeleno-čierna" kapitola prechádza
k "vlajkám strachu" Islamského štátu, Hamasu a Hizballáhu a ich
zastrašujúcou symbolikou.
Z blízkeho Východu sa autor prenáša až na ďaleký východ
a všíma si dejiny vlajky Číny a Tchajwanu, oboch Kóreí, ktorých
vzájomná nevraživosť je tak veľká, že vlajka tej druhej nesmie visieť na území
prvej (platí obojstranne). Príbeh vlajky Japonska, ktorá sa nezmenila po celé
20. storočie je zase plný pretrvávajúceho odporu krajín okupovaných Japonskom
v 2. svetovej vojne.
Príbehy vlajok (subsaharskej) Afriky súvisia s protikoloniálnym
hnutím, ktoré viedlo k oslobodeniu afrických krajín. Zaujímavosťou je, že
ideologickým praotcom odboja za oslobodenie čiernej rasy bol černošský
obchodník a aktivista, ktorý nikdy nevstúpil na africkú pôdu.
Južná a stredná Amerika prežila v 19. a 20. storočí národnooslobodzovacie a dekolonizačné
boje, prevažne proti španielskej a v prípade Brazílie portugalskej
správe. Vlajky štátov, ktoré často vznikli rozdelením súvislých celkov, majú
podobné farebné zloženie.
Pre nás nezaujatých je do istej miery úsmevnou zmienka
o vlajke bolívijského námorníctva, ktoré v krajine bez morského
pobrežia hliadkuje na jazere Titicaca. (Pozor! Bolívia morské pobrežie mala,
ale po vojnovom konflikte ho odstúpila v prospech Chile a podľa Marshalla
Bolívijčania sa doteraz so stratou morského pobrežia úplne nezmierili. Takže
Trianony majú aj iné národy.)
Posledná kapitola je venovaná vlajkám, ktoré nereprezentujú
vlajky štátov. Romantický príbeh histórie pirátskej vlajky, vlajky Červeného kríža a polmesiaca,
vlajka OSN, olympijské kruhy a dúhová vlajka LGBT komunity. Dejiny sa
najlepšie pochopia v logických súvislostiach. Ak vás kniha zaujme, prajem
príjemné čítanie.
kniha Zomrieť pre vlajku na alterego.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára