Príbeh z Prašiny pokračuje. Vitajte v Krchleboch.

Prašina 2 – Čierny merkurit (Vojtěch Matocha, Artforum 2019, slovenský preklad, originál Paseka 2019)

     Krátky výlet do Prahy. Knižný veľtrh je príležitosťou k rýchlemu stretnutiu s viacerými obchodnými partnermi. Dlhá cesta nočným vlakom sa končí v centre Prahy o siedmej ráno, a tak mám do dohodnutej 15tej dosť času, aby som si obľúbené mesto trochu užil.

  

     Nastúpim do metra a trochu naslepo sa rozhodnem, že sa pozriem na vinohradský chrám  Najsvätejšieho srdca Pána od Josipa Plečnika.  Vystúpim však už na Náměstí Míru, veď sa trošku prejdem.  Korunní, alebo Slezská? To je jedno. Slezská. Ohrada okolo stavby, zákaz vjazdu. Zabočím do prava. Sivé staršie domy nevnímam. Cesta sa stočí mierne do kopca a pokračuje prejazdom popod dom s barokovými štukami. Asfalt strieda kamenná dlažba. Pouličné lampy vyzerajú ako plynové. Asi pešia zóna, nevidím tu žiadne autá. O niekoľko metrov vyššie prechádza cez križovatku povoz ťahaný koňmi. Fíha. Dostal som sa do filmových ateliérov? Tak vernú scénu 19. storočia som ešte nevidel. Oproti prechádza muž so ženou a zvedavo si ma prezerajú.  Cítim ich pohľady ešte na chrbte, keď sa minieme. Hm. Čudné, asi tu nepatrím. Vytiahnem mobil, aby som zistil, koľko je hodín a pozrel si v mapke, kde som sa vlastne dostal. Vypnutý. Vybitý. Pred polhodinkou som mal ešte 80% energie batérie. Spoľahnem sa na svoj orientačný zmysel a otáčam na tušený smer Nové město. Ulice sú však na prvý pohľad zúfalo podobné a priechod späť na Vinohrady nemôžem nájsť. Stretávam postaršiu ženu s modlitebnou knižkou v ruke a opýtam sa jej, kde vlastne som a ako sa dostanem na Mírák. Mojej slovenčine nerozumie úplne dokonalo, ale predsa mi nakoniec povie „Jó, pane, jste na Prašině. Zkuste teď rovně a za svatoludmilskou kašnou po schodech doleva a dolů“. Zlatá pani. Po štvrťhodine som sa ocitol v priechode domu s obchodíkmi. Vo vrecku mi cinkol messenger. Vypnutý mobil? Nie, zapnutý, batéria 79%. Predo mnou Kafé Zoubek. Objednám si cappucino a malý toast. Mladej baristky  sa opýtam na Prašinu. Nie, o Prašine nepočula. V Prahe je krátko, začala tu pred dvomi rokmi študovať. Opýtam sa na popoludňajšom posedení, možno sa dozviem viac.

-

     Čierny merkurit je pokračovaním dobrodružného románu pre mládež od 9 rokov. Ako pri prvom dieli knihy, vekové odporúčanie by som možno posunul, každopádne kniha bola výborným a pútavým čítaním aj pre mňa už dlho dospelého. Dobrodružstvo Jirka a En pokračuje a rozvíja sa do ďalších veľmi nepríjemných udalostí. Strhujúci dej sa opäť zastaví až na poslednej strane, autor neváha pridať obete i zranených.  Koniec, hmm, ako-tak dobrý (myslím tým dobrý pre hlavného hrdinu, pre nás čitateľov výborný a vzrušujúci), ale nie je to všetko a stretneme sa v treťom dieli.

     

     Čítal som českú verziu, originál je veľmi dobre napísaný, slovník čitateľsky príjemný. Jediný výraz, ktorý Vojtěch Matocha použil a bežne som sa s ním nestretol, bolo krásne slovo „slyšiny“ (zvukové halucinácie, presný výklad slova a tak je to uvedené v slovenskej verzii).  

     Knižka je opäť ilustrovaná komiksovým ilustrátorom Karlom Osohom, aby ste si ponurý príbeh vedeli aj obrazovo predstaviť. Pri čítaní si pre istotu občas skontrolujte mobil a fungovanie elektriny. Nikdy sa nedozvieme, kde všade svoj antienergetický stroj Hanuš Nápravník namontoval... 

Čierny merkurit

Praha od Silvestra do Silvestra. Pestrý rok dvoch rodín a niekoľkých samotárov s dobrým koncom.

Nejlepší víkend (Patrik Hartl, Bourdon 2018)

     Oddychové čítanie od jedného z najpopulárnejších českých autorov. V tejto knihe autor opisuje  jeden kalendárny rok dvoch bežných pražských rodín (a slobodných mladých ľudí). Hlavní hrdinovia sú previazaní pracovne alebo rodinne s úspešnou zážitkovou agentúrou. Okrem rodiny majiteľky spoločnosti nie sú vyslovene bohatí, ale žijú v podstate zabezpečeným životom strednej triedy. Materiálne problémy teda neriešia. Ich problém je v partnerských vzťahoch. Hrdinovia v strednom veku bojujú s rozpadom manželstva, mladší zase s vytvorením vzťahov, ktoré im často nevydržia. Niektorých z nich to trápi, iní prichádzajú na to, že single je pre nich vlastne lepšie. V manželských vzťahoch vyrastajú ešte i deti mladšieho i školského veku, ktoré si občas rodičovské turbulencie pretrpia...

     V každej kapitole je hlavným hrdinom jedna z postáv. Jednotlivé príbehy sa vyvíjajú a dramatizujú. Jedna z rodín sa rozpadá, druhá sa zachráni, jeden z mladých hrdinov nájde, skoro stratí, ale nakoniec vybojuje životnú lásku. Patrik Hartl prisúdil úlohu tých nezodpovednejších a zrádzajúcich mužským postavám (??!😁). Nakoniec však všetko sa skončí (v rámci 12 mesiacov) dobre.  Ak hľadáte pozitívny príbeh o hľadaní zmyslu partnerského vzťahu a rozprávku pre dospelých, je to kniha pre vás.

     Prečo rozprávka? Autor sa síce veľmi zľahka dotkne chorôb a smrti, v zásade sa však vďaka výberu hlavných postáv existenciálnym problémom ako je chudoba a spoločenské vylúčenie vyhýba – všetci sú v podstate pracovne úspešní kreatívni ľudia. Nadškrtne aj život starších postáv v prednovembrovej minulosti (jedna z nich mala dobrý džob u vtedajšieho komunistického prezidenta), ale opäť sa elegantne vyhne akémukoľvek posudku vtedajšej strednej triedy, ktorá svoj životný štandard musela platiť loajalitou alebo často až nadprácou socialistickému režimu. To mi trošku vadí, aj keď Hartl je odo mňa o generáciu mladší a teda posledné roky „komunizmu“ prežíval ako mladší teenager a možno si jeho odvrátenú stranu už nepamätá.

     Ale inak dobré, vtipné čítanie vo formáte „do vlaku“. Prečítam si aj ostatné.

nejlepší víkend

Popis jedného zápasu

Vladimír Palko: Šiel som až na hranu (Karol Sudor-Vladimír Palko, N Press 2019)

     Do konca roka chýba už len jeden deň. Po krátkom rozhodovaní som sa prikloním k uverejneniu posledného príspevku v roku o knihe, ktorú som síce prečítal rýchlo, zanechala však vo mne veľa ťažkých otázok, na ktoré som si osobne úplne poctivo neodpovedal. Jej ústredná téma je taká silná, že prechádza ako deliaca čiara aj medzi mojimi priateľmi a známymi tam, kde som to doteraz tak intenzívne nevnímal.

     Rok 2019 bol naozaj plodný na výborné a zaujímavé knihy. Tesne pred Vianocami vyšla novinka vydavateľstva N Press – rozhovor reportéra Denníka N s bývalým politikom, matematikom, učiteľom a dnes už i publicistom RNDr. Vladimírom Palkom. Karol Sudor sa prezentuje ako reprezentant a obhajca liberalizmu, ktorý kladie otázky zástancovi klasickému kresťanskému konzervativizmu.

     Vladimíra Palka si dlhé roky ako politika a človeka vážim. Jeho odchod z radov KDH bol pre mňa jednou z príčin, prečo som túto stranu prestal voliť. Možno dočasne. Aj preto som so záujmom siahol po vyše 400 stranovom rozhovore.  A neľutoval som. Bolo to vzrušujúce čítanie.

     Drzo som si požičal na názov článku Kafkov Popis jedného zápasu, pretože kniha zápasom je. Pán Palko správne vníma celú svoju politickú kariéru ako zápas. Zápas o charakter štátu, zápas o charakter materskej strany – KDH, zápas s ideológiou liberalizmu, ktorú chce poraziť. A v neposlednom rade sa „pasuje“ aj so svojim „spovedníkom “ a často oponentom Karolom Sudorom.

     Kniha bola často pre mňa futbalovým zápasom anglickej Premier League, v ktorej nedrukujem ani jednému z mužstiev, ale dobrému športu.  (Prepáčte p. Palko, boli ste v defenzíve, takže viac som bol pri Vás.)  Prvá tretina rozhovoru je venovaná detstvu, štúdiám a počiatkom formovania osobnosti v styku s katolíckym i svetským disentom. Jeho láska k rodine a pevnosť viery vo mne nezanecháva žiadnu pochybnosť.

     Otázky pokračujú už do čias, ktoré si viac-menej dobre pamätám (revolúcia a neskoršie roky), aj keď len z pozície vidieckeho pozorovateľa. Tu som sa miestami musel usmiať...  Z Vladimíra Palka sa stáva politik. Určite dobrý, charakterný politik, ale v jeho „speaku“ sa opakovane objavujú slová podraz, zrada, porušenie dohody, naše zásluhy a pod. Nikdy som v žiadnej politickej funkcii nebol, ale roky viem, že politika a vládnutie je neuveriteľne tvrdá súťaž, v ktorej aj spolusediaci kolega striehne na vašu osobnú chybu. Niektoré odpovede VP v tejto časti sú preto pre mňa ťažšie prijateľné.

     Táto kapitola sa samozrejme dotkne i osoby JUDr. Jána Čarnogurského, zakladateľa KDH. Jeho postava si určite zaslúži v dejinách zhodnotenie a ocenenie. Sám respondent, jeho dlhoročný priateľ a obdivovateľ ho síce obhajuje, avšak súčasne v inej kapitole priznáva, že v poslednom období má určité výhrady k postojom a názorom JČ.

     Posledná časť rozhovorov, venovaná zásadným rozdielom medzi liberalizmom a konzervativizmom podľa Vladimíra Palka, je pre mňa najťažšie čítanie. Tu padli aj najostrejšie zásadné otázky. Karol Sudor je miestami vtiahnutý do dialógu ako oponent a pár otázok bolo už pre mňa naozaj na hrane. Naopak, niektoré fakty, ktoré Vladimír Palko použil (a použil ich aj vo svojej knihe Levy prichádzajú),  Sudor preukázateľne označil ako mierne prispôsobené a teda manipulované. Zápas bol teda naozaj vygradovaný.

(Tém a mien je v knihe samozrejme spomenutých ďaleko viac, nechcem prípadného čitateľa oberať o zážitok a prekvapenie.)

     Náročný dialóg dvoch nezlučiteľných názorov na svet končí tak, ako by som od Vladimíra Palka a Karola Sudora očakával. Napriek nezhode džentlmenským poďakovaním prvého z nich za priestor a otázky, ktoré mu p. Sudor položil. (Tak som to pochopil ja...)

Vladimír Palko: Šiel som až na hranu

Čaj u pani barónky Czóbelovej

 Posledná k&k barónka (Silvester Lavrík, Dixit 2019)    

     Štyri kilometre za Kežmarkom, v dolinke, sa nachádza malebná dedinka, dnes už mestská časť Spišskej Belej, Strážky. Hlavná cesta, ktorá ju pretína, obchádza jej väčšiu časť. Autom a autobusom však míňate to najkrajšie, čo sa v obci nachádza. Hneď na začiatku idete okolo dlhého oblúkového plota, ktorý oddeľuje park pod cestou. V parku sa nachádza renesančný kaštieľ a oproti nemu malebný gotický kostolík bez veže s renesančnou zvonicou. Aj neznalec si ako prvé všimne cimburie zvonice a kaštieľa, poznávací znak spišskej renesancie.

     

     Kostolík bol dlho skrytý za budovou malotriedky, ktorú (vážne myslené) osvietené vedenie mesta Spišská Belá pred niekoľkými rokmi dalo zbúrať a poskytlo návštevníkom a i len prechádzajúcim malebný pohľad na susediace architektonické pamiatky.

     Do tohto prostredia vložil Silvester Lavrík dej nového dokumentárneho románu Posledná k&k barónka.   Povojnové roky a nástup komunistickej moci znamenali definitívny zánik šľachtického stavu v Československu. Keďže išlo o relatívne bohatú vrstvu, k tomu s nemeckými alebo uhorskými koreňmi, často sa uchýlila k emigrácii alebo v horšom prípade bola deportovaná na základe Benešových dekrétov. Niekto tu aj z rôznych dôvodov nakoniec ostal.

    

     V chátrajúcom kaštieli zostala barónka Margita Czóbelová, ktorú komunistická moc nechala veľkodušne obývať 4 miestnosti z rozsiahleho sídla. Jej spomienky zaznamenáva v rozhovoroch podivná postava Šlauka Probiera. Celý dej autor naznačuje, že Šlauko bol nasadený udavač. Skôr však nešťastný človek, celý život hľadajúci svoje miesto, ktorý barónke neublížil. V jeho poznámkach sa vynára nám neznámy svet stáročia pretrvávajúch rodov. Barónka plynule prechádza v dialógoch zo slovenčiny do nemčiny a maďarčiny a miestnej spištiny. Glosuje (povojnovú) súčasnosť.  Berie čitateľa na prechádzky po rozsiahlom parku, ktorý  jej štolba Bálint nestíha kosiť, keď nová moc zakáže miestnym sedliakom v kaštieli pomáhať. Jazdí na koni a spomína na túry v Tatrách. Cestuje do Kežmarku v bričke. A maľuje. Veď bola neterou baróna Ladislava Mednyánszkeho, ktorého obrazy sú základom expozície SNG v dnešnej kaštieľnej galérii.

     Vzdelanie, rozhľad a vedomie rodovej histórie, prepletenej s „veľkými“ dejinami Uhorska kontrastuje s hrubosťou nových nastupujúcich pánov. Jej (barónkina) prehra je v kontexte storočia pretrvávajúceho rodu však ak nie dočasná, tak určite len zdanlivá...

     Barónka Czóbelová zomrela v roku 1972 a mnohí Kežmarčania a Belančania si ju ešte pamätajú. Ostatné postavy som väčšinou nepoznal, možno ich autor dotvoril, možno premenoval, čo však nič nemení na jej príbehu o dožívaní miznúceho starého sveta.

Posledná k&k barónka            

Nový tatranský sprievodca trochu inak

Tatranské hrebene – názvoslovie (Viktor Uherka, vlastným nákladom, 2019)

     

     Začnem tým, že som síce podtatranec, ale Vysoké Tatry nemám prechodené a prelezené. Nie som znalcom Tatier ani turistom, aj keď v podhorí a v tatranských osadách sa často a rád s rodinou pohybujem. Každé ráno začínam pohľadom na Lomnický štít (vlastne dnes nie, bola hustá hmla). Turistických sprievodcov a mapy ako kníhkupci sledujeme dlhé roky a v našom kníhkupectve sme predávali prakticky všetko, čo bolo dostupné na slovenskom trhu.

   

    Legenda medzi knihami tohto žánru bol dodnes žiadaný horolezecký sprievodca Arna Puškáša z 80tych rokov. Netypickým sprievodcom bola a doteraz je (v predaji) kniha Laca „Tatka“ Janigu Tatry z oblakov, kde sú chodníky vyznačené na leteckých záberoch. K týmto dvom knihám si dovolím priradiť novinku mladého horolezca Viktora Uherku.

    

    Tatranské hrebene – názvoslovie, 1. diel Kopské sedlo - Javorové sedlo je podrobným popisom vrcholov, hrebeňov, skalných stien, plies a ostatných skalných útvarov Vysokých Tatier. Všetky popisy sú priamo na 83 fotografiách. Autor doplnil fotografickú časť o textový popis hrebeňových skupín a slovensko - poľské názvoslovie, keďže poľské názvy prírodných útvarov Tatier (a napríklad aj maďarské) sa často výrazne líšia od slovenských. Fotografická časť obsahuje aj anglický preklad textu k fotografiám.  

     

     Fotografický sprievodca Viktora Uherku zaujímavé a nadpriemerné dielo, určené klientele, ktorá jeho precíznosť ocení. Nadčasová kniha je zdrojom na dlhé roky. Hlavne, aby vytrvalosť športovca vydržala autorovi pri vydaní ďalších predpokladaných 3 dielov, pretože prvý diel stojí za to.        

Dejiny ľudstva ako dôsledok systémovej chyby

Ľudstvo (Tom Phillips, Eastone Books 2019)

     Ak si chcete oddýchnuť od negatívnych správ, ktoré k nám denne prichádzajú, skúste si prečítať knihu Ľudstvo - Stručné dejiny toho, ako sme všetko pos*ali. Autor knihy, Tom Phillips popísal v 10 kapitolách najväčšie omyly v dejinách ľudstva.

     Niektoré z nich mali podľa autora fatálne dôsledky na chod dejín, vznik alebo zmenu hraníc štátov, alebo na život miestneho obyvateľstva, alebo zmenu prírodných podmienok krajiny.  

     Kapitoly tvoria previazané príbehy osobných omylov a zlyhaní panovníkov, vedcov, cestovateľov, ktoré sú podané ľahkým vtipným tónom.

- Známejšie i  neznáme fakty o neúspešnom ťažení v Rusku najprv Napoleonom, potom Hitlerom, ktorý sa u Napoleona nepoučil, neúspešné objaviteľské cesty Kolumba a ďalších objaviteľov.

- Omyly sovietskych a čínskych prírodovedcov, direktívne presadené totalitným vedením.

- Slepé uličky vedy, ktoré boli odhalené a odstránené až po mnohých rokoch.        

- Vojenské omyly od staroveku až po dnešok, ktoré stáli armády množstvo životov.

- Nakoniec súhrn protirečení veľkých vedcov, ktoré boli zakrátko nimi samými vyvrátené a predpoveď ďalších možných katastrof, ktoré si naším neekologickým chovaním na Zemi a dnes už aj v blízkom kozmickom priestore pripravujeme.

Každá kapitola končí i „TOP 5“ najväčších lapsusov a pochybení v histórii popisovanej oblasti. 

     Príjemná a poučná knižka je na necelý týždeň čítania. Neunaví vás množstvo mien, z ktorých veľkú časť poznáte, na príbehoch, často veľmi krutých, sa skôr zabavíte a zistíte napríklad, že Vikingovia v Grónsku vyhrali jednu z dôležitých bitiek len vďaka tomu, že sestra ich vojvodcu Leifa Eriksona Fredrys vyľakala Grónčanov tým, že si  o*****la  **sia.   😀😀😀

knihu nájdete na stránke alterego.sk 

Niekedy radšej nevedieť. A ak vedieť, radšej mlčať.

Malý pražský erotikon (Patrik Hartl, Bourdon 2014, česky)

     Patrik Hartl je divadelný režisér a veľmi úspešný spisovateľ. Za posledné roky mu vyšli komerčne úspešné knihy Prvok.Šampón.Tečka.Karel, Okamžiky štěstí, Nejlepší víkend a Malý pražský erotikon. Prvá z nich dokonca vyšla aj preložená do slovenčiny, čo je v beletrii úkaz skôr výnimočný a nebýva vždy úspešný. Vydavateľ sa takto rozhodol a vložil do projektu peniaze, po čase uvidíme, či táto lastovička leto urobí a prežije. Alebo je to jeho strategický ťah presadiť vo väčšom autora s tým, že ďalšie tituly prijmú slovenskí čitatelia aj v češtine. Necháme sa prekvapiť.  

     Inak je Patrik Hartl neprehliadnuteľný chlapík. Ak náhodou sledujete niektorú významnejšiu talkshow na kanáloch najsledovanejších českých televízií alebo aj programy českého rozhlasu, môžete na neho ako hosťa programu natrafiť. Pre jeho výrazný až zvláštny smiech si ho určite zapamätáte.

     Na odporúčanie mojej manželky som sa rozhodol si Malý pražský erotikon – pre mňa podozrivý názov – prečítať. Keď knihu čítala ona, veľmi dobre sa na knihe bavila, tak som sa nechal „ukecať“.

     Od prvej strany ma zavalila smršť udalostí dvoch pražských rodín, žijúcich v radovke na okraji Prahy. V prvej polovici 70tych rokov 20. storočia sa do perspektívnej a výberovej lokality dostávajú len „vyvolení“. Tak je to i s postavami knihy. Prvý manželský pár Zbyňka a Táne má za sebou Zbyňkovu matku, ktorá žije s vysokým straníckym funkcionárom. Honza, žijúci s manželkou Martou je zas futbalová hviezda Sparty Praha a československej reprezentácie. Autor ich sociálnu výhodu nerieši ani neodsudzuje. Všetci štyria sú šikovní mladí ľudia, ktorí sa dokázali presadiť svojím talentom, nezávisle na dobe, v ktorej žili.  Obom párom sa narodia po 2 deti, ktoré sa stanú, rovnako ako ich rodičia, hlavnými hrdinami románu.

     Dej románu začína v spomínanej polovici 70tych rokov a pokračuje až do súčasnosti (nedávnej minulosti), rodičia dozrievajú až starnú, deti vyrastú, vyštudujú, pracujú. A (skoro) všetci prežívajú búrlivý sexuálny život, ktorý čitateľa možno až zaskočí. (Autor sa opisom oných scén venuje len  stručným náznakom, nie je to žiadna červená knižnica).        

     Zatiaľ čo deti si v románe hľadajú miesto v živote a popritom si hľadajú životných partnerov – aj metódou pokus-omyl, ich rodičia prežijú celý život v manželských zväzkoch, v ktorých zrejme nie sú úplne šťastní. V nevere a jej utajovaní širokou škálou spôsobov sú vynachádzaví najmä manželia, ich manželky prežívajú milostné „bočáky“ v ďaleko menšej miere, ale v istom zmysle s rovnako rozsiahlymi následkami. (Muži v románe si nepripúšťajú, že by ich milujúce ženy mohli rovnako podviesť ). Patrik Hartl je k svojim hrdinom milosrdný. Napriek tomu, že si na konci si veľké tajomstvá prezradia, životy im to nepokazí a rodiny nerozbije.

     Vtipný román je príjemným večerným čítaním. Hlavné postavy sa stretávajú so skutočnými osobami z pražského televízneho prostredia i zo zákulisia futbalového klubu, navštevujú známe obchodné a kultúrne miesta v Prahe. Autor sa takto zabáva na čitateľovi, ktorý skúma, ktorá televízna hlásateľka bola Táninou predlohou, alebo ktorý reprezentant pod prezývkou Kladivo bol literárnym Honzom. Určite je to len jeho autorská fikcia. (zatiaľ som negooglil ☺) Keď teraz napíšem, že román je kvôli  expresívnym výrazom i „divokému“ intímnemu životu  hrdinov nevhodný  pre dospievajúcich čitateľov, len ich k čítaniu povzbudím. Takže radšej – čítajte a posúďte sami. (Dočítajte až úplne do konca, aby ste zistili po čo sa chodí k Píčusům. 😀😀😀)

Knihy Patrika Hartla v momentálnej ponuke